Ako ďalej, eurofondy?

15.10.2011, 23:41, red.

Skutočne správna téma na zamyslenie

Okrem každodenných problémov, ako sú osevné plány a stav porastov, zdravotný stav zvierat, dohodnutie výhodnej ceny za agrokomodity, či predaj mlieka, riešenie zamestnanosti, sanovanie prevádzkových financií prostredníctvom nákladov a v neposlednom rade úspešné dokončenie rozbehnutých investícií, sa slovenský poľnorezort nachádza vo veľmi dôležitom období.

Jeho zvládnutie bude mať veľký vplyv na ďalšie fungovanie. Napriek tomu, že do konca aktuálneho programovacieho obdobia zostávajú iba dva roky, je potrebné otvorene priznať, že agrosektor bude bez zásadného balíka zdrojov na projekty a investície oveľa dlhšie.

Skúsenosti varujú
Matematika je jednoduchá. Do konca aktuálneho obdobia už relevantné výzvy očakávať nemožno no a skúsenosti z posledných dvoch období hovoria jasnou rečou. Nastavovanie parametrov, schvaľovanie operačných programov a opatrení ako aj ich možná zmena o 180 stupňov v prípade zmeny garnitúry predurčujú, že ak sa niečo zásadné nezmení, tak prvé zmluvy budeme podpisovať v roku 2015. A to nie je jediné, ako ukázala prax a výsledky, čo by si zaslúžilo revíziu.
V rámci už načatej témy stanovenia osí a opatrení, dôraz by sa mal klásť v prvom rade na jednu z hlavných myšlienok pomoci EÚ, a to je rozvoj vidieckeho priestoru a znižovanie regionálnych rozdielov. Môže Slovensko po období 2007 – 2013 s pokojným vedomím povedať, že sa nám to darí plniť? Je dostatočných viac ako 2000 podaných žiadostí v rámci nosných opatrení a niekoľko desiatok či stoviek schválených projektov? Zopár miliónových projektov v cestovnom ruchu, šalamúnske podmienky, obmedzenia v duchu porekadla: „Poturčenec horší Turka!“ Dovolím si tvrdiť, že tadiaľto cesta nevedie. Netýka sa to samozrejme iba agrosektoru, je to spoločný jav všetkých sektorov a ich príslušných programov.

Podtémou sú už konkrétne problémy v rámci procesu podávaní žiadostí o schválenie nenávratného finančného príspevku (NFP), priebehu projektu ako aj vyplácaní po podaní žiadosti o platbu. V nejednom projekte sa stretávame s nepotrebnými položkami, investíciami, len aby sedeli body resp. so schválenými projektmi, ktoré sú bohužiaľ z pohľadu banky nefinancovateľné. Jeden príklad za všetky. Na stole mi leží projekt spoločnosti s tržbami v tisícoch eur a schváleným projektom za 2 mil. EUR. Určite by výraznému posunu prispela účasť bankového sektora napr. v procese prípravy scoringových modelov alebo priamo pri posudzovaní a schvaľovaní projektov, efektívnejšie alokované prostriedky by boli zdrojom pre podporu širšieho spektra subjektov.
Veľmi dôležitou oblasťou je transparentnosť a oprávnenosť vynaložených nákladov, v čom majú príslušné orgány zo strany financujúcich subjektov veľkú podporu a len jasné pravidlá umožnia uvoľnenie niektorých obmedzení v poskytovaní úverov. Na druhej strane, dôraz by sa mal klásť aj na časový rozsah a plynulosť vyplácania zdrojov.

Kvalita projektov
Dôležitou súčasťou úspešnosti pri projektoch EÚ je kvalita samotného projektu a súvisiacej dokumentácie, orientácia sa v nastavených pravidlách ako aj samotné manažovanie projektu. Kvalitný projekt a projektový manažér určite nie sú lacnou záležitosťou.

Odhliadnuc od súkromného sektora, vo verejnom som zástancom tzv. masových riešení, teda aby v opatreniach napr. pre komunálne projekty verejných statkov ako sú kanalizácia, cesty a podobne boli obciam nápomocné samotné rezorty. Mohli by suplovať konzultačné spoločnosti, ktorých využívanie môže značne projekt predražiť. A zároveň je určite na zamyslenie, či už celé Slovensko má pitnú vodu, kanalizáciu, cestnú infraštruktúru, vybavenie škôl a podobne, ak nám zostávajú zdroje na „tiežprojekty“ pomníkov, námestia so zámkovej dlažby...

Transparentnosť a posilnenie konkurencieschopnosti
Súčasťou diskusie o novom období nie sú však iba investície, to čo aktuálne najviac rezonuje je nastavenie podmienok v rámci systému priamych platieb. Ani nie je prekvapujúce, akým smerom sa celá diskusia posunula. Bohužiaľ sa napĺňa to, o čom sme hovorili aj na minuloročnej konferencii Agroproress, a to že k výraznému posunu smerom k vyrovnaniu nedôjde. Namiesto toho sa ťažisko diskusie presunulo na „zastropovanie“ či „zazelenenie“, čo sú samozrejme tiež dôležité otázky, no zásadne nemenia podmienky vplývajúce na konkurencie schopnosť poľnohospodárskych subjektov. Nie pozitívne vnímam aj absenciu dostatku informácií či slabšiu informačnú kampaň smerom k poľnohospodárom či financujúcim inštitúciám.
Napriek viacerým negatívnym postrehom si dovolím zdôrazniť, že určite nie je ambíciou banky byť tvorcom podmienok a zásadne vstupovať do nastavenia či už investičných alebo prevádzkových dotačných systémov. Skromná požiadavka na všetky zainteresované strany rezortu, či už ministerstvo, agrárnu komoru a i. smeruje k zvýšenému dialógu a vysokej vzájomnej informovanosti. Iba tak budeme schopní pružne reagovať na prichádzajúce zmeny, redizajnovať a prispôsobovať úverové produkty pre poľnohospodárov tak, aby im umožnili čo najširšiu dostupnosť financovania a teda aj ich rozvoj.

Radovan Mik
riaditeľ oddelenia agrofinancovania a projektov EÚ
Tatra banka