Ako vstúpiť na trh elektronického publikovania

31.08.2011, 20:59, red.

Zorientujme sa v technológiách

Vývoj a konkurencia na dnešnom trhu ponúka viac než dosť možností, ako publikovať obsah elektronickou cestou. Každé zariadenie má svoje výhody a nevýhody, rovnako ako technológie, ktoré podporuje. Správny výber často ovplyvňuje konečný úspech, hlavne pri snahe o vstup do rozbehnutého vlaku digitálneho publikovania. Ako sa teda na trhu orientovať?

Desktopové počítače a notebooky sú už natoľko bežné, že pre ne s úplnou samozrejmosťou predpokladáme, že dokážu zobraziť všetky typy elektronických publikácií. Nie je tomu však úplne tak. Éra tabletových počítačov s dotykovými obrazovkami mení súčasný trh počítačov a bežných typov notebookov. Napriek tomu sú však desktopy pevnou súčasťou elektronického sveta informácií a neradno ich vyradiť z okruhu podporovaných zariadení. Napísalo sa však už o nich dosť, osvetlíme teda skôr tie novšie druhy cieľového hardvéru.

Ako prvý príklad môžeme uviesť klasický typ eBook čítačky, určený pre dlhú výdrž na batériu a čítanie výlučne textových informácií. Poskytovaná služba tak s nadsázkou pripomína štart éry osobných počítačov, ktoré tiež disponovali len monochromatickými bielymi, zelenými, či oranžovými obrazovkami. Aj dnešnom svete farebných dotykových displejov však bezfarebný displej s nízkou náročnosťou na energiu má svoje nesporné výhody. Vydrží aj niekoľko dní, na rozdiel od smartphonov (tzv. múdre telefóny) a tabletov ktoré sa po niekoľkých hodinách neustáleho používania vybijú a je potrebné ich zapojiť do elektrickej zásuvky pred ďalším používaním. Faktom však zostáva tiež to, že textové čítačky v žiadnom prípade nie je možné porovnať s možnosťami tabletov s pokročilými funkciami. Pre každodenný prúd informácií a komunikáciu v textovom móde sú však nepochybne zaujímavou možnosťou.

Elektronické čítačky sa pred uvedením plne grafických tabletov rozvinuli do širokej ponuky rozmerov a konfigurácií. Veľkosť obrazovky, ako pri iných typoch displejov, sa zvyčajne uvádza v palcoch, pričom rozmery čítačiek najznámejších výrobcov sa vyrábajú od miniobrazoviek veľkosti 5'' až po 10.2'', čo je vlastne jedna z najbežnejších veľkostí dnešných netbookov. Pre porovnanie:

Za pomoci týchto vizuálnych porovnaní si teda už pravdepodobne dokážeme predstaviť veľkosti zariadení a uvedomiť si ich vhodnosť pre reálne použitie. Rovnako, ako môže byť nepohodlné čítať knihu, ktorá nie je oveľa väčšia než dlaň, môže byť nepohodlné dlhšie čítanie elektronického textu na zariadení rovnakej veľkosti. Jeho najväčšou výhodou však zostáva veľkosť a hmotnosť – 200mgramové zariadenie sa bez problémov vojde do každého väčšieho vrecka, preto sa tieto rozmery ujali skôr u smartphonov. Prirodzenejšie teda pre čítačku prichádzajú do úvahy rozmery od cca 8'' do 10.2''. Pri týchto veľkostiach je však zložitejší transport zariadenia, kde je zvyčajne potrebný ochranný obal, či taška.

S bezproblémovosťou prenášania tiež súvisia možnosti pripojenia k zdrojom. Pre pohodlné čítanie elektronickej knihy zvyčajne nie je nutné pripojenie na internet alebo inú sieť, V prípade, že je možné na používanom zariadení prezerať aj hypertextové stránky, je to však bonus, ktorý nie je na zahodenie. Po pripojení na mobilnú sieť, či WiFi, sa tak dá okrem knihy, uloženej v pamäti zariadenia, aj prečítať on-line spravodajstvo, alebo tiež stiahnuť ďalšie knihy pre neskoršie čítanie. Vzhľadom na rozmery zariadení je to tiež jediná možnosť, ako do neho umiestniť obsah, hrúbka a technológia výroby jednoducho neumožňuje osadenie USB, ktorým by sa zariadenie dalo jednoducho prepojiť s počítačom. Inou možnosťou je použitie pamäťovej karty v rôznych formátoch. Na takýto prenos je však potrebná čítačka kariet v počítači, ktorú majú zvyčajne len notebooky a nie bežné PC stanice.

Jedným z dôležitých parametrov môže byť schopnosť „predčítať“ text, vhodná pre zrakovo postihnutých používateľov. S rozvojom text-to-speech technológií by človek predpokladal, že každá čítačka túto vymoženosť bude obsahovať, niektoré z nových zariadení ju však nemajú. Dôvodom môže byť nutnosť implementácie zvukového hardware, prípadne tiež reproduktora a v neposlednom rade dostatočný výkon procesorovej jednotky a nutný software pre syntézu textu do zvukovej formy. Tým, že sa vývoj uskutočňuje a testuje hlavne na anglickom jazyku, ktorý má v zásade jednoduchú formu a výslovnosť, nie je pri všetkých svetových jazykoch výsledok použiteľný. Je to však plus, ktoré posúva hranice a v niektorých druhoch publikovaných informácií je dokonca žiaduci.

Pri čítačkách menších výrobcov sa tiež môže stať, že nemajú podporu pre svetové jazyky, takže nové zariadenie namiesto diakritiky jazyka zobrazí len prázdne miesta alebo nezrozumiteľné znaky. Overení výrobcovia majú vstavanú podporu.

Pokiaľ ide o operačné systémy čítačiek, medzi prvé sa radí Windows CE, ktorý bol vstupom spoločnosti Microsoft na tento trh a bol preň optimalizovaný. Jeho nevýhodou pre výrobcov zariadení bol však licenčný program, ktorý znamenal odvádzanie podielov z ceny zariadenia výrobcovi OS. Vzhľadom na charakter čítačiek a nepotrebnosť grafických elementov v ich prostredí sa práve z tohto dôvodu prirodzene dostal do tejto sféry ako druhý Linux. Jeho flexibilita, bezplatnosť a komunita vývojárov zabezpečila práve tejto platforme neotrasiteľnú pozíciu, ktorú nezničili ani ďalšie verzie, ktoré neskôr prešli do jedného z najproblémovejších mobilných operačných systémov vôbec – Windows Mobile. Svoj status si však Linux udržiava aj v dnešnej dobe, kedy trh valcuje ďalší opensource operačný systém Android od spoločnosti Google. Jeho základ a všeobecné systémové nároky sú však stále vyššie, ako väčšina čítačiek dokáže zvládnuť. Android tak zostáva najväčšou konkurenciou pre tabletové zariadenia na trhu, ktorý naplno rozbehol až Apple so svojím iOS. Situáciu sa Microsoft po miliónoch stratených používateľov a odstúpení licenčných partnerov Windows Mobile snaží zachrániť kompletne prerobeným jadrom a používateľským prostredím novej verzie, už pod názvom Windows Phone. Jej prijatie verejnosťou je však na rozdiel od boomu iOS skôr rozpačité a rok 2011 bude pravdepodobne prelomovým pre nové zariadenia s týmto systémom, kedy sa rozhodne o jej úspechu, či neúspechu. Určitou mierou k tomu môže dopomôcť partnerstvo s výrobcom telefónov Nokia. Vzhľadom na to, že Windows Phone je určený len na smartphony a na tabletoch sa používa odľahčená verzia desktopového operačného systému Windows 7, tento trh zjavne Microsoft nepovažuje za dôležitejší ako trh s inteligentnými telefónmi. Minimálne do roku 2012, kedy sa očakáva uvedenie ich operačného systému práve pre tablety. V tom čase však už môže byť (ako už mnohokrát), pre Microsoft neskoro.

Ak sa spoľahneme na odhady spoločnosti Gartner, trhový podiel operačných systémov pre tablety by sa mal v nasledujúcich 4 rokoch vyrovnať na približne polovicu medzi systémy Android a iOS. Ostatné OS ako QNX, WebOS, Meego a iné by mali okupovať zanedbateľnú časť. Táto predpoveď sa však týka skôr tabletových zariadení, takže pre jednoduchšie čítačky pravdepodobne zostane trh rozdelený medzi Linux, a Android môže systém Windows CE úplne vytlačiť, vzhľadom na jeho zastaranosť, ťažkopádnosť v modernom svete informácií a jeho nedostatočnej podpore od výrobcu.
 

Svet zariadení a ich softvérového vybavenia je teda rôzny a je nutné sa zamyslieť nad vhodným cieľovým zariadením, alebo ich skupinou. Toto rozhodnutie však nemusí pri niektorých spôsoboch publikovania byť prekážkou.

Peter Nemšák
Head of Web Development
Comsultia