Alexej Fulmek
13.07.2011, 08:23, red.
Generálny riaditeľ vydavateľského domu Petit Press
Petit Press, a. s., je po spoločnosti Ringier druhým najväčším vydavateľstvom na Slovensku a jediným s vlastnou modernou tlačiarňou. Vydáva viac ako 30 regionálnych a ústredných titulov s týždenným predaným nákladom vyše 775-tisíc výtlačkov. Do jeho portfólia patria denníky SME, Új Szó, Korzár, týždenník Vasárnap, dvojtýždenník TV Svet, regionálne týždenníky MY a sieť bezplatných novín ECHO. Tituly vydavateľstva majú spolu 1,99 mil. pravidelných čitateľov, čo predstavuje 44 % slovenskej populácie vo veku od 14 rokov. Petit Press je aj prevádzkovateľom najnavštevovanejšieho spravodajského servera www.sme.sk , ktorý má takmer 1,5 mil. unikátnych návštevníkov mesačne. Spoločnosti s viac ako 500 zamestnancov šéfuje Alexej Fulmek.
Súmrak printov. Novinové rotačky pod tlakom internetu. Print alebo web? To je len niekoľko titulkov, ktoré zvestujú novinám zlé časy. Z vašej strany sa zdá byť odpoveď jasnejšia po tom, čo ste nedávno investovali do novej rotačky zhruba 10 miliónov eur. Asi to nebolo náhoda a printu zrejme veríte.
Nemali sme dôvod neveriť a neinvestovať. Všetko je to o objemoch a o tom, akým spôsobom budú klesať náklady novín, ako sa bude konsolidovať trh. Na konci procesu bude nižší počet denníkov, pretože všetci hráči nemôžu prežiť. Naša produkcia je veľká a významná najmä v regiónoch, či už sú to platené alebo neplatené tituly. Preto nám vychádzala návratnosť investície aj v prípade, že by sme tlačili len vlastné tituly. Veríme, že print prežije a že Petit Press bude stále vydavateľom, ktorý bude stáť na dvoch alebo troch nohách – na printovej produkcii, na online produkcii, ktorú nepodceňujeme, ale ani nepreceňujeme, plus na tlačiarenskej produkcii, teda na externých zákazníkoch, ktorí by do tlačiarne mohli prísť.
Existujú názory, že printové denníky nemajú šancu prežiť vlastnú online verziu, že v printoch majú šancu skôr časopisy.
Denníky sú problematickejšie. Úplne vylučujem, aby dnešný počet denníkov prežil, je nemožné poprieť trhovú gravitáciu. Denníky majú problém v tom, že ich čitateľ si nekúpi výtlačok niekoľko dní, ale stále sa cíti v obraze a lojálne voči svojim novinám. Keď začne kupovať noviny len trikrát týždenne a trikrát ide na web, ale má ten istý pocit lojality, ako keď si ich kupoval denne, tak náklad nám spadne o 50 %. A to sa na trhu už deje. Magazíny sú rezistentnejšie voči webu, lebo raz do týždňa si ich kúpite a nemáte potrebu ísť na stránku časopisu. Čítať magazín online je len scestná potreba človeka, ktorý zaň nechce platiť, čo je v spotrebiteľskom správaní veľmi minoritné. Ale v prípade denníka web priamo saturuje dennú potrebu informácií. Čiže web je totálna priama konkurencia tomu, čo robíte v printe. Print má stále výhodu v tom, že je prehľadnejší. Čitateľ printu dostáva ucelený produkt, ľahšie sa zorientuje v tom, čo je dôležité v daný deň. A to udržiava denníky na nohách. Seriózny denník blízkej budúcnosti bude mať náklad možno 50-tisíc, bulvár 150-tisíc, bude jeden taký a jeden taký. Stále tu bude potreba určitého konzervatívneho typu čitateľa, potreba určitého pohodlia, že môžete čítať v kaviarni, že máte pocit akejsi väčšej serióznosti a väčšej prehľadnosti. Určite pôjde o luxusný produkt, ktorý sa podľa mňa veľmi rýchlo priblíži k cene jedno euro. Ale prežije, bude mať svoju klientelu. Bude financovaný viac z tržieb z predaja ako z príjmov za inzerciu a bude to klasický produkt, ktorý bude financovať vydavateľstvo, aké sme my. Toto je vízia.
V tržbách za inzerciu ešte stále suverénne a neohrozene vedie print. Online vydania utŕžia dnes spravidla maximálne pätinu toho, čo tlačené noviny alebo časopisy. Ako je to v Petit Presse?
Naše online aktivity sú viazané na brand denníka SME. Skupina, ktorú voláme „SME family“, to znamená denník Sme a jeho prílohy, tvorí online už dnes 30 % reklamných tržieb. Za celé vydavateľstvo je to 15 % a stúpa to. Odhadujem, že v krátkom čase sa online inzercia dostane na 30 – 35 % a v perspektíve povedzme piatich rokov tipujem, že online príjmy vydavateľstva budú tvoriť viac ako 50 %.
Začalo sa spoplatňovanie niektorých online titulov alebo ich častí pod súhrnným názvom PIANO. Vy ste do projektu vstúpili veľmi opatrne.
Dali sme tam 1 % služieb, možno ani toľko nie...
Vidíte v spoplatňovaní perspektívu?
Môže sa vyvíjať až po úplné zamknutie online vydania? To nie je možné. Ale pokiaľ budete chcieť preberať celý obsah cez iPhone ale iPad, tak sa dá rozmýšľať o tom, že sa všetko spoplatní. Ale to len preto, že prístupov z týchto zariadení je zatiaľ strašne málo. Bežná online verzia bude stále bezplatná. Ale web je drahý, ľudia, čo ho zapĺňajú, sú najdrahší. A nič na svete nie je zadarmo... Nemáme extra produkčný tím pre print a extra pre online. Zjednotili sme to pred dvomi rokmi. Dnes redakcia regionálneho titulu produkuje tri výstupy – jeden pre bezplatné noviny ECHO, jeden pre svoj regionálny denník alebo týždenník a tretí pre online. Máme to zjednotené na celom Slovensku. Bolo by dobre mať dva tímy, ale bolo by to neufinancovateľné. Problém je v tom, že všetky tie online oddelenia majú pocit, že vlastne hospodária relatívne dobre, ale pritom sa opierajú o produkciu obsahu printovej redakcie, za ktorú neplatia. Online tím mal tendenciu nabobtnávať v redakčnej časti, lebo mal dosť zdrojov na to, aby dokázal financovať svoj rozvoj, ale zároveň preberal inzertné peniaze zo SME, kde redakcia nemala byť z čoho platená. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sme to zjednotili a prečo sa to teraz volá SME family. Ale existujú u nás aj „online“ zamestnanci na špecifické činnosti potrebné pre online vydanie.
To je dnešná situácia, ale podľa vašej vízie online príjmy Petit Pressu za inzerciu budú v dohľadnej budúcnosti tvoriť viac ako 50 %. Takže print bude ťahať za kratší koniec. Čo s ním potom?
Brand denníka SME stojí na kvalite edičného a redakčného procesu, na ktorý potrebujeme adekvátny počet ľudí. Nepochybujem, že novinárstvo bude veľmi ťažké povolanie – a nikomu by som neodporúčal ísť teraz študovať žurnalistiku, lebo profil žurnalistu sa bude s dobou nesmierne meniť; redakcie nebudú potrebovať „ťažkotonážnych“ žurnalistov, ako sú napríklad komentátori, hoci my sme ešte stále veľmi „ľahké“ redakcie v porovnaní s americkými, britskými, západnými redakciami. Preto pre nás bude proces zmien menej bolestivý ako v krajinách, kde bolo prepúšťanie veľmi drastické. Ľahšia štruktúra má väčšiu šancu prežiť. Ale aj tá dnešná ľahšia štruktúra je ešte stále veľmi ťažká na to, aby bola definitívna. Potreba online u čitateľa je vlastne založená na tej istej recepcii textu ako bulvár. Čitateľ sa potrebuje rýchlo dozvedieť, čo je nové a čo je zaujímavé. To online vydanie spĺňa, preto bude veľmi konkurovať aj bulvárnym novinám. Na online produkciu nepotrebujete žurnalistov, ktorí sú veľkými menami, lebo ich nahradia blogeri, nahradia ich spravodajské texty. Keby sme dnes nemali printovú redakciu denníka SME, tak čítanosť SME online klesne – ale len marginálne. Pre mňa je dôležité nájsť rovnováhu medzi týmito dvoma vecami. Printová verzia denníka SME a inzertné príjmy SME online a printu sú dôležité pre udržanie kvality žurnalistiky a pre udržanie ľudí, ktorí formujú nejaký názor. Nastavujú zrkadlo politickej scéne a spoločnosti, čo je pre spoločnosť strašne dôležitá funkcia. Existuje hranica, na ktorej začínam veci vnímať viac spoločensky ako z hľadiska biznisu. Ide o to, aby boli platení ľudia, ktorých povinnosťou je denne sa zamýšľať nad tým, čo sa tu deje.
Takže budú printy žiť alebo len prežívať?
Slovensko má ešte jednu obrovskú smolu – ľudia tu nečítajú. Čitateľská aktivita Slovákov je objektívne nižšia ako Čechov alebo Maďarov. O to je slovenský trh ťažší. Napriek tomu verím, že náš koncept prežije. Navyše ešte nie je všetkým dňom koniec ani v dnešnej tzv. internetovej generácii, lebo ešte sa nedostala do veku štyridsiatnikov. Mám 45 rokov, dobre, som online typ, ale rád čítam knihy, noviny. Nie som ako moja dcéra, ktorá v zásade akoby rastie na online. Myslím, že aj jej generácia raz zatúži – možno v tridsiatke, možno v štyridsiatke – po pocite, že by bolo dobré mať niečo príjemné na čítanie, obracať listy... Printový biznis pôjde nesporne dole a už nikdy sa nevráti tam, kde bol, ale pri skonsolidovaní celého trhu si myslím, že bude žiť, nielen prežívať.
Za rozhovor poďakoval Juraj Kopřiva
Foto: Vladimír Benko
|
|
Článok bol zverejnený vo vydaní 8/2011. Prístup k celému vydaniu môžete 
