Čísla o (ne)zamestnanosti v súvislostiach

08.04.2010, 22:22, red.

Mladí a (ne)perspektívni absolventi vysokých škôl?

Nezamestnanosť v Slovenskej republike predstavuje jeden z najzávažnejších sociálno-ekonomických problémov, s ktorými sa je potrebné vysporiadať. Úroveň nezamestnanosti dlhodobo patrí k najvyšším spomedzi krajín EÚ. Navyše je veľmi nerovnomerne rozdelená v rámci jednotlivých regiónov Slovenska. To má veľmi negatívne dopady na celkovú životnú úroveň obyvateľstva ako aj na sociálnu stabilitu a zmier. Nehovoriac o veľkom nevyužitom ľudskom potenciáli, ktorý sa nepodieľa na tvorbe národného bohatstva. Pri dlhodobej nezamestnanosti sa navyše jeho kvalita postupne znižuje.

Recesia naplno obnažila hĺbku tohto sociálneho a ekonomického problému, keď nezamestnanosť v období január 2009/január 2010 vzrástla o 122 034 nezamestnaných, a miera nezamestnanosti sa vyšplhala na 13,7 %. Najnovšie prognózy odborníkov predpokladajú, že do konca roka 2010, kedy by mala ekonomika stúpnuť o 3,2 %, je možná strata ďalších 30 tisíc pracovných miest.
Dnes stále existuje veľa ľudí, ktorí chodia každý deň do práce so strachom. Boja sa straty zamestnania. Na základe skúseností našej personálnej agentúry môžem konštatovať isté špecifiká nezamestnanosti na Slovensku, ukázať, ako môže nezamestnanosť vplývať na človeka a poskytnúť niekoľko cenných rád, ktoré sa môžu zísť každému, kto sa ocitne v nezávideniahodnej pozície žiadateľa o prácu.

Vývoj nezamestnanosti na Slovensku
Ak sa pozrieme späť v čase na krivku nezamestnanosti na Slovensku, zistíme, že vrchol dosiahla v rokoch 2000 - 2001, kde sa dlhodobo pohybovala na úrovni 18-19 %. Len pre porovnanie, dnešná miera nezamestnanosti na Slovensku je už spomínaných 13,7 %. Asi najdôležitejšou otázkou je: kedy sa to skončí? Podľa vlastnej skúsenosti a trendu, ktorý sledujeme v poslednej dobe, bude rok 2010 rokom stagnácie - väčšina firiem bude svoj stav stabilizovať, no masívny nábor - ako po minulé roky - určite väčšina z nich neočakáva. Už v prvej časti tohto roka sme pozorovali mierny vzostup náboru nových zamestnancov, nielen pri medzinárodných, ale aj slovenských firmách. Ak by nezamestnanosť rástla, predpokladá sa, že iba mierne a v druhej polovici roku by sme mohli očakávať jej pokles. Je veľmi ťažko predpovedať, kedy nastane zlom.

Nezamestnanosť je dôsledok – riešenie je v jej príčinách
Je 13% slovenská nezamestnanosť naozaj v danej situácii príliš vysoká a čo je optimálna miera zamestnanosti, ktorú dokáže naša doteraz nie príliš rozumne spravovaná spoločnosť generovať v dlhodobom horizonte? Ako jasne ukazuje nedávno publikovaná vedecká štúdia „Stratégia rozvoja slovenskej spoločnosti“, v etape vytvárania predpokladov postindustriálneho rozvoja Slovenska jestvuje najtesnejší pozitívny vzťah medzi ekonomickým cieľom štruktúrnych zmien, spojených s posilňovaním jej inovačne orientovaných segmentov a sociálnym cieľom vzdelaného obyvateľstva vytvárajúceho znalostnú, resp. učiacu sa spoločnosť. Dokonca tu nejde len o dva navzájom sa doplňujúce a podporujúce procesy, ale o ich splývanie do hlavného ťahu stratégie sociálno-ekonomického vývoja SR do roku 2020.

Uvedené myšlienky sa na prvý pohľad javia ako samozrejmosti, v skutočnosti sú však požiadavkou na zásadný obrat doterajších trendov sociálno-ekonomického vývoja. Výsledky makroekonomických modelov analyzujúcich súvislosti dlhodobého vývoja zisťujú, že dodatočné vklady do znalostnej ekonomiky prinášajú pre zrýchlenie tempa rastu a zvýšenie zamestnanosti väčšie pozitívne efekty než znižovanie daní. V kontraste s tým sa zistilo, že u nás sú vklady do znalostnej ekonomiky a do tvorby a zachovania ľudského kapitálu na úrovni značne menšej než v podpriemerne výkonných ekonomikách EÚ.
 

Začarovaný kruh krátkodobých riešení
Fenomén, ktorý môžeme pozorovať na Slovensku v poslednej dobe a myslím, že by mohol výrazne ovplyvniť zamestnanosť a celkovú atmosféru na Slovensku, sú absolventi vysokých škôl. Ročne zaznamenávame množstvo mladých ľudí, ktorých doslovne chrlia naše vysokoškolské inštitúcie a snažíme sa pomôcť nájsť im prácu. No existuje iba obmedzený počet spoločností, ktoré sú pripravené prijať človeka, ktorý má iba malú alebo žiadnu prax. Množstvo absolventov sa bude každým rokom zvyšovať. Kompetentné orgány hovoria o navyšovaní počtu študentov vysokých škôl. Kam však toto všetko povedie, keď zlyhávajú všetky doterajšie dielčie opatrenia exekutívy smerované k prvému pracovnému zaradeniu sa absolventov? Predstavte si pocit mladého človeka, ktorý niekoľko rokov študuje, snaží sa naučiť cudzí jazyk a zrazu zistí, že nemá šancu sa zamestnať a na každú pozíciu sa spolu s ním hlási 200 ďalších uchádzačov. Tu však vidíme aj istú možnosť pre firmy, ako jednoducho prísť k lojálnemu zamestnancovi. Keď budete najbližšie obsadzovať pozíciu a hľadať človeka, zamyslite sa, či by nestálo za pokus prijať absolventa, ktorého budete musieť síce istý čas zaúčať, ale ak to zoberiete zo správneho konca, zostane u Vás pracovať niekoľko rokov a pre firmu môže byť veľkým prínosom.

Nezamestnanosť a jej štádiá
Toto je asi téma, ktorá zaujíma každého z nás. Každý máme v kútiku duše myšlienku, čo ak sa to stane mne? Ako to bude vyzerať a nájdem si ešte vlastne prácu? Existuje veľa názorov ako celý tento proces prebieha a samozrejme je to pri každom človeku asi trochu iné. Vo všeobecnosti však môžeme hovoriť o štyroch fázach:

• Popieranie a šok. Je to prvá fáza a trvá asi 5 dní až týždeň. Človek jednoducho nedokáže uveriť, že prišiel o prácu, stále sa pýta, prečo sa to stalo a aká bude jeho budúcnosť.
• Aktivita. Pozbierate sa a začínate hľadať zamestnanie. Posielate svoje životopisy, idete na úrad prace, sršíte aktivitou. Táto fáza trvá približne 2 až 3 mesiace a postupne prechádza do bezradnosti.
• Bezradnosť z neúspechu, pesimizmus, strata sebavedomia. Aktivita, ktorú ste mali na začiatku upadá a človek postupne prichádza k tomu, že všetky možnosti zamestnania vidí „čierno“. Tam ma nezoberú, tam som si už životopis posielal, tu vyberajú iba po známosti, som nezamestnateľný a podobne. Človek veľmi ľahko prepadá depresiám a sú známe aj prípady samovrážd (napr. v USA).
• Zmierenie. Nezamestnaný cíti pasivitu, je zmierený so situáciou, nemá však už záujem ďalej pokračovať v hľadaní, je nepriateľský najmä voči veľkým spoločnostiam a celkovo k ľudskej spoločnosti. V tejto fáze býva veľmi ťažké človeka znova motivovať k hľadaniu si zamestnania.

Niekoľko rád z praxe
Neklesajte na duchu! Aj keď sa niekedy výpoveď chápe ako krízová životná situácia, nemusí to tak byť. Ak sa nečakane ocitnete „na dlažbe“, porozmýšľajte, či sa naozaj chcete znovu zamestnať. Táto situácia Vás často môže posunúť - môžete začať podnikať, odísť do zahraničia, hľadať si prácu v inom meste. Ak ste sa však rozhodli bojovať a hľadať si prácu, nezabudnite na niekoľko dôležitých vecí:

• Napíšte si správne svoj životopis - príklady aj priamo formuláre nájdete na internete, jeden z najvhodnejších je asi Europass.
• Rozhodnite sa, na ktorú pozíciu budete reagovať a prečo! Neposielajte desiatky CV, vždy iba na relevantné pozície a vždy si píšte, komu ste ho poslali a na akú pozíciu.
• Ak vás spoločnosť pozve na pohovor, poproste o potvrdenie e-mailom.
• Príďte vždy načas a pripravený - zistite si informácie o spoločnosti a pripravte sa na to, že sa vás budú pýtať, prečo sa zaujímate o ich spoločnosť?
• Pripravte si vlastné otázky o spoločnosti a pozícii.

Existuje veľa ďalších rád, ktoré by mohli byť zaujímavé, asi najdôležitejšia z nich však je – verte si a buďte sami sebou!

Ján Mezei
Team Leader
jan.mezei@cpljobs.sk
www.cpljobs.sk

Kto je Ján Mezei
Ján Mezei pracuje pre spoločnosť CPL Jobs od roku 2007. Začínal na pozícii recruitera a momentálne pracuje ako Team Leader, špecializuje sa najmä na obsadzovanie pozícií v oblasti financií, marketingu, obchodu a nákupu. Vedie tím konzultantov. V minulosti pracoval v školstve, venoval sa výučbe anglického jazyka na OA v Pezinku. Vyštudoval anglický jazyk na Pedagogickej fakulte v Bratislave.
CPL Jobs, s.r.o. je poradenská spoločnosť v oblasti ľudských zdrojov, ktorá je zameraná na obsadzovanie pozícií v strednom a vyššom manažmente a pozície špecialistov.