Čo dokáže trpaslík

14.06.2011, 10:16, red.

Ako dosiahnuť, aby vás zákazníci sami kontaktovali

Prednedávnom som si všimol tlačovú správu na portáli medialne.sk „Trpaslíkov do firiem a agentúr posielalo trnavské štúdio MMP.“ Netradičná self-promo kampaň, v ktorej si hlavnú úlohu zahrali sadroví trpaslíci. Pátral som ďalej, aby som zistil, aká bola cesta a konečný cieľ trpasličej kampane.

Kampaň odštartovala záhadná zásielka, ktorá bola doručená do mnohých slovenských firiem a reklamných agentúr. Obsahovala sadrového trpaslíka s textami ako: „Je čas poriešiť spolu nejaké veci,“ či „Už čoskoro sa stretneme zoči-voči.“ Trpaslík menom René Sadroň sa následne objavil v nebrandovaných PR textoch i na Facebooku, kde získal priateľov z marketingových oddelení, či agentúr, ktorí dosiaľ nevedeli, kto sa za záhadným trpaslíkom skrýva.
 

V druhej fáze kampane sa pod premnožených trpaslíkov, ktorí sa infiltrovali do agentúr a firiem už podpísalo štúdio MMP. Prostredníctvom printových nosičov, direct mailu, Facebooku a PR článkov oslovilo potenciálnych klientov, či už z radov zadávateľov alebo reklamných agentúr, s možnosťou outsourcovať tvorbu kreatívnych riešení pre naozaj akýkoľvek produkt.

Z tímu MMP mi na moje otázky odpovedali Alena Mazánová, ktorá si na svojej vizitke uvádza, že je tá, ktorá obchoduje s nápadmi a Ivan Kasaj, ktorý – podľa vizitky - „má nápady“.

Čo bolo cieľom vašej kampane?
Každý, kto pôsobí na veľmi konkurenčnom trhu, pozná situáciu, aké ťažké je zaujať potenciálneho klienta. Už nestačia obchodné zručnosti, ktoré boli úspešné pred pár rokmi. Nestačí výborný produkt, keď sa o ňom potenciálny klient nedozvie. Na internete nehľadá, lebo nemá potrebu hľadať nových partnerov. Podobných telefonátov, ako ten váš, má denne niekoľko. Mnoho directmarketingových zásielok končí neprečítaných na hromade triedeného papierového zberu jednoducho preto, lebo dostatočne nezaujali.
My sme touto kampaňou chceli ukázať, že existuje recept, ako vytrhnúť potenciálneho klienta z každodennej rutiny. Ako vyvolaním emócie a zvedavosti môže začať komunikácia, ktorá môže vyústiť do obchodnej spolupráce. A samozrejme cieľom bolo získať nových klientov.

Splnila kampaň tento váš cieľ?
Kampaň splnila cieľ nad naše očakávania. My sme chceli uľahčiť otvorenie dverí k potenciálnemu klientovi, ale nám sa klienti začali ozývať sami! To sa nám doteraz žiadnymi prostriedkami nepodarilo v takom rozsahu. Návštevnosť našej stránky v dni rozosielania druhého directmailu stúpla, zákazníci píšu, volajú, navštevujú našu Facebook fanpage, skrátka dostávajú sa s nami do užšieho kontaktu, čo je plne v súlade s našou vlastnou filozofiou toho, ako riadiť vzťahy so zákazníkmi.

A ešte jedna dôležitá otázka. Ako hodnotíte efektivitu kampane?
Keďže kampaň ešte stále doznieva, momentálne spracovávame ponuky a dohadujeme podmienky a stretnutia. Zaujali sme potenciálnu cieľovú skupinu a komunikujeme s ľuďmi, ku ktorým by sme sa iným spôsobom asi ťažko dostali. Vedia o nás v agentúrach a vybraných firmách.
Naše náklady na kampaň pre 200 vysoko cielených oslovení tvorili sadroví trpaslíci, fotografie trpaslíkov, prezentačný materiál a poštovné. To je dohromady približne len 600 Eur. Samozrejme najhodnotnejšia bola myšlienka, stratégia, jej vizuálne stvárnenie a realizácia, ktorá je dielom našich ľudí. Inými prostriedkami by sme s takýmto rozpočtom dosiahli len zlomok toho, čo sa podarilo naším trpaslíkom.

Ako by ste poradili firmám, ktoré tiež potrebujú zefektívniť proces akvizície nových klientov, ale ich cieľová skupina je príliš konzervatívna?
Je ťažké generalizovať, najmä v prípade marketingovej komunikácie, ale určite by som sa nebál ísť do niečoho odvážnejšieho. Trh je presýtený takmer v každom odvetví, takže zaujať je omnoho ťažšie. No a v neposlednom rade si myslíme, že aj ten najkonzervatívnejší klient sa rád zabaví, len treba ustrážiť mieru toho, čo je schopný zniesť.
Máme pocit, že zákazníkov už veľmi nezaujíma štandardná komunikácia. Stačí sa len pozrieť na svetové i domáce reklamné festivaly a súťaže. Najoceňovanejšie sú tie kampane, ktoré vytvárajú príbehy, emócie. Nasadzujú ľuďom do hlavy tému, ktorá sa ich týka a nútia ich tak participovať na kampani. Nielen vytváraním „user generated“ obsahu, ale už aj samotnou ochotou sledovať priebeh a vývin kampane. Dostávame sa pomaly do stavu, keď kampane pripomínajú RPG počítačové hry, kde ja sám ako zákazník som v hlavnej úlohe a určujem smerovanie.

(red.)