Gramotnosť 21. storočia

07.02.2011, 01:24, red.

Slepo dôverovať digitálnym zdrojom sa nevypláca

Internet je zázrak dnešnej doby. Je to neuveriteľné množstvo informácií bez cenzúry. Hovorí sa, že na internete nájdete všetko, odpoveď na každú otázku. Napriek tomu je len málo ľudí, ktorí dokážu na internete nájsť tie skutočne pravdivé a hodnotné informácie. Väčšina ľudí pozná na internete pár stránok, na ktoré pravidelne chodia a ak potrebujú nájsť niečo nové, často to po pár pokusoch vzdajú alebo kliknú na najbližšiu ponúknutú informáciu, ktorá nemusí byť ani hodnotná, ani pravdivá.

Ak hľadáte informácie, ktoré sú nezávislé, hľadajte aj na ďalších stránkach výsledkov vyhľadávania. Výsledky na prvej strane v Google, ale aj v iných vyhľadávačoch (Bing, Yahoo, Zoznam, Seznam), sú často sponzorované ako inzercia, podporené SEO – optimalizáciou pre vyhľadávače, respektíve dobrí programátori dokážu zabezpečiť, aby sa po zadaní vášho kľúčového slova práve ich stránka umiestnila na prvej stránke vo vyhľadávači. A dobrého programátora si nemôže dovoliť zaplatiť každý. Preto ak hľadáte informácie, ktoré sú nezávislé, hľadajte aj na ďalších stránkach výsledkov vyhľadávania a buďte trpezliví.

Informácie od každého
Pri otázke o správnom hľadaní a nachádzaní je potrebné si uvedomiť, ako vzniká systém webových stránok na internete. Tvorený je z rôznych – napohľad ukrytých - služieb či protokolov, ale pre bežných užívateľov je internet tvorený hlavne zo stránok, na ktorých sú textové alebo obrazové informácie za účelom predaja, prezentácie informácií alebo názorov. Webovú stránku môže vytvoriť ktokoľvek na svete. Tú najjednoduchšiu stránku dokážete vytvoriť aj v MS Worde: napíšete do tabuľky text, uložíte ho vo formáte webovej stránky (HTML) a potom daný súbor presuniete na webový server. Stačí mať dostatočné počítačové zručnosti a čokoľvek môžete dať na internet aj vy s pomocou niekoľkých návodov, ktoré tam tiež nájdete. A to je dôvod, vďaka ktorému sa dá nájsť na internete veľké množstvo informácií. Zverejniť informácie môže bez cenzúry každý aktívny človek, ktorému záleží na tom, aby sa jeho správu dozvedeli aj ostatní.

Preverujte si zdroje
Nemôžeme slepo dôverovať tomu, čo je na internete napísané. Okrem aktívnych jednotlivcov si robia webové stránky rôzne komunity a záujmové zoskupenia, aby informovali svojich členov, firmy, aby informovali a presviedčali svojich zákazníkov, štátne organizácie, aby informovali a presviedčali svojich občanov. Tieto názory či argumenty sú často jednostranné, takže okrem uvážlivého a triedenia prijímania informácií si musíme preverovať aj ich zdroje. Slepá dôvera sa v tomto prípade nevypláca. Ak nájdete informáciu, ktorá sa vám páči alebo nepáči, zistite si, kto to napísal. Premýšľajte nad tým, prečo to napísal? Aký má z toho autor prínos, že vynaložil námahu na písanie a publikovanie? Aká je skutočná motivácia a účel daného článku? Nachádza sa podobný názor aj na iných stránkach? Ak áno, prečo? Ak nie, prečo? Nakoľko dôveryhodný je zdroj? Kto na tom zarobí a ako? Kto získa vplyv, moc, obľúbenosť a prečo? Nakoľko je informácia ovplyvnená emóciami? Ako vidíte nie je to jednoduché, rovnako ako v živote. A nezabudnime, že aj dôveryhodná informácia na spoľahlivom serveri môže byť pozmenená hackermi či niekým, kto má na tom záujem a k dispozícii má prostriedky.

Čítajte, ale tvorte si vlastný názor
Na internete naozaj nájdete správne informácie, musíte byť však zruční, trpezliví, trochu nedôverčiví a na druhej strane schopní dôverovať aj stránkam, ktoré nevyzerajú pekne, majú jednoduchú grafiku a tiež autorom, ktorí nie sú mediálne známi. Správnu informáciu môžete nájsť na peknej stránke, ale aj jednoduchej. Nesmiete sa dať ovplyvniť formou, lebo forma je otázkou počítačových zručností a peňazí. Všetko si prečítajte, ale tvorte si vlastný názor. Najlepšie je, ak sa nespoliehate len na jeden zdroj. Hľadajte rovnakú informáciu na viacerých stránkach a čítajte aj referencie a názory ľudí. Vďaka informáciám ušetríte čas, peniaze, zdravie a možno aj neskoršie sklamanie.

V dnešnej dobe ide o vaše dobro snáď iba vám. A je možné, že v dôsledku nedostatku správnych informácií škodíte hlavne sami sebe. Možno sa nechávate pasívne ovplyvňovať riadenými informáciami z rádia, televízie, novín, letákov či reklamy. Možno konzumujete kontaminované potraviny, možno sa liečite nesprávnymi liekmi, možno kupujete drahé a nekvalitné veci. Skúste čítať tie malé písmenká na potravinách a preverte si na internete, čo ktorá zložka znamená. Skúste čítať príbalové letáky na liekoch a preverte si ich nežiaduce účinky na internete. Výrobok, ktorý plánujete kúpiť, si najskôr preverte na internete. Jeho kvalitu, cenu, referencie od používateľov. Presvedčil vás podomový predajca na nový výrobok či službu? Skôr než poviete áno, preverte si výrobok aj firmu predajcu na internete. Verte, že len vďaka správnym informáciám sa rozhodnete správne.

Slepá dôvera je drahý luxus
Iba vy viete, čo je dobré a správne pre vás. Nevie to žiaden obchodník, ani reklama, ktorá na vás vyskočí na internetovej stránke. Ja osobne dôverujem ľuďom a verím v dobré úmysly každého. Ale stalo sa mi, že som sa spoľahla na kamaráta, ktorý bol zamestnaný v neserióznej firme. A tak som prišla o peniaze. Kamarát bol dobrý človek, dôveroval svojmu zamestnávateľovi. Mojou chybou bolo, že som si nepreverila jeho firmu u známych a na internete. Slepá dôvera v čase internetu nie je potrebná ani žiaduca. Často nesprávny systém hodnôt a poprekrúcané priority obchodníkov, popri úpornej snahe každého z nás prežiť, môžu kohokoľvek z nás priviesť k nesprávnemu rozhodnutiu. A práve preto musíte aj pri vyhľadávaní na internete dôverovať svojim pocitom. Získavajte informácie a vzdelávajte sa.

Ako na to?
Aby ste dokázali dobre a rýchlo vyhľadávať informácie na internete potrebujete byť počítačovo a internetovo gramotní. Mať počítačovú gramotnosť znamená ovládať prácu s operačným systémom v počítači a základnými programami. Vedieť písať, počítať a prezentovať pomocou počítača, vedieť si spustiť internetový prehliadač.
Byť internetovo gramotný je niečo iné. Je to práca s informáciami a schopnosť komunikácie. Väčšina detí a mládeže je už internetovo gramotná. Skvele ovládajú pohyb po internete. Vedia, čo na ktorých stránkach nájsť, kam kliknúť, ako si nájdené informácie uložiť alebo poslať ďalej kamarátom.

Internetovo gramotný človek vie, aké kľúčové slová zadať do vyhľadávača, aby našiel rýchlo potrebnú informáciu. Dokáže si preveriť zdroje informácií, preveriť firmu, človeka. Vie, kde nájsť názory a referencie používateľov produktu. Je to človek, ktorý vám dnes povie: „Neviem nič o danom type auta“, a už zajtra vám o tom aute povie viac ako predajca v autosalóne. Internetovo gramotný, múdry a informovaný, môže byť každý z nás. Dá sa to naučiť na kurze, ale aj prísť na to metódou pokus-omyl počas dlhšieho obdobia. Po určitom čase získate neuveriteľnú zručnosť vyhľadať k téme, ktorá vás zaujíma, veľké množstvo nezávislých hodnotných informácií. Často aj protichodných, na základe ktorých sa môžete múdro, objektívne a efektívne rozhodnúť v biznise i v rodine.

Ing. Alena Paľová
palova@antre.sk
www.pocitacove-kurzy.sk

Digitálna gramotnosť u nás

Digitálna gramotnosť vo všeobecnosti zahŕňa schopnosť porozumieť informáciám a používať ich v rôznych formátoch z rôznych zdrojov, prezentovaných prostredníctvom moderných informačných a komunikačných technológií (IKT). Podľa štúdie Inštitútu pre verejné otázky (IVO) Digitálna gramotnosť a trh práce (2010), autora Mariána Velšica, Slovensko patrí ku krajinám s rozvinutou informačnou spoločnosťou. V niektorých parametroch síce máme nižšie ako priemerné hodnoty v porovnaní s EÚ27, ale dosahujeme nadpriemernú rýchlosť rastu. V roku 2009 bolo na internet pripojených 98 % podnikov a 62 % našich domácností. Očakáva sa, že v nasledujúcich rokoch vstúpime do klubu krajín s najvyššou digitálnou gramotnosťou.

Ako sa meria digitálna gramotnosť?
Digitálna gramotnosť predstavuje pomerne zložitý jav, ktorý však možno efektívne vyjadriť prostredníctvom syntetizujúceho ukazovateľa – indexu digitálnej gramotnosti (Digital Literacy Index – DLI). Tento index zahŕňa 27 indikátorov (otázok) merajúcich úroveň práce s modernou informačnou a komunikačnou technikou, jej aplikáciami a službami. Respondenti pri každej z nich vyjadrovali svoje zručnosti a schopnosti na stupnici od 1 – „ovládam veľmi dobre" do 5 – „neovládam vôbec“.

Indikátory sú kvôli prehľadnosti rozdelené do štyroch základných segmentov – ovládanie práce s hardware a software, ovládanie práce s informáciami vo virtuálnom priestore a schopnosť komunikácie prostredníctvom IKT. Hodnoty indexov sú uvádzané na bodovej stupnici od 0=digitálna negramotnosť do 1=maximálna úroveň digitálnej gramotnosti.
 

Digitálna gramotnosť podľa sektorov
Celkový vývoj digitálnej gramotnosti pracujúcej populácie možno sledovať aj v optike jednotlivých sektorov hospodárstva. Ako ukazuje graf, vo všetkých štyroch sektoroch – v štátnom, verejnom, korporátnom a družstevnom – sa v päťročnej perspektíve digitálna gramotnosť kontinuálne zvyšovala. Podľa posledných zisťovaní z roku 2009 dosahujú najvyššiu úroveň pracovníci štátneho sektoru (0,62 bodu) nasledovaní pracovníkmi verejného sektoru (0,53 bodu) a korporátneho sektoru (0,51 bodu). Najnižšiu úroveň dosahujú pracovníci družstevného sektoru (0,31 bodu).

Na druhej strane sa rozdiely ukázali aj v celkovom päťročnom progrese. Napriek tomu, že družstevný sektor má najnižšiu úroveň schopností a zručností pri práci s IKT, zaznamenal zlepšenie až o 139 %. Naproti tomu štátny sektor sa zlepšil o 38 %, verejný o 51 % a korporátny iba o 28 %.

Trendy rozvoja

• Ochota zdokonaľovať svoju digitálnu gramotnosť v budúcnosti všeobecne prevažuje nad neochotou. Najväčší podiel respondentov ochotných investovať do svojho „digitálneho vzdelania“ nachádzame medzi duševne pracujúcimi (83 %). Pomerne silné odhodlanie deklarujú tiež podnikatelia a živnostníci (71%). Relatívne najslabšie (i keď stále väčšinové), je odhodlanie učiť sa a zdokonaľovať sa u manuálne pracujúcich a nezamestnaných (59 %).
• Ochota zdokonaľovať sa v digitálnych zručnostiach stúpa s výškou kvalifikácie a náročnosťou vykonávaného povolania. Kým medzi nekvalifikovanými robotníkmi je takých iba polovica, medzi pracovníkmi v obchode a službách už dve tretiny a medzi duševne pracujúcimi viac ako tri štvrtiny. Zvyšovanie digitálnej gramotnosti berú ako samozrejmosť najmä pracovníci na vysokých riadiacich postoch (100 %).
• Konkrétne predstavy o tom, akým spôsobom by zdokonaľovanie v digitálnej gramotnosti malo prebiehať, sa v jednotlivých kategóriách pracujúcich líšia. U manuálne pracujúcich, kde je tlak na digitálnu gramotnosť menší, prevláda preferencia najbližšieho sociálneho prostredia (pomoc rodinných príslušníkov, priateľov, známych). V prípade duševne pracujúcich a podnikateľov, kde je tlak pracovného prostredia na zvládanie IKT oveľa silnejší, sú preferované skôr inštitucionálne formy vzdelávania (školenia, kurzy, vzdelávanie na pracovisku), prípadne samoštúdium alebo vzdelávanie cez internet.
• Zdokonaľovať svoju digitálnu gramotnosť odmieta iba 20 % manuálne pracujúcich, 14 % duševne pracujúcich, 22 % podnikateľov a živnostníkov a 28 % nezamestnaných. Najčastejšie uvádzané argumenty „proti“ sú najmä nepotrebnosť používať a nezáujem o modernú techniku.

Zdroj: www.ivo.sk