Nové myslenie pre nový biznis - téma roku 2010

20.01.2010, 23:27, red.

Pri štarte nového roku bilancujeme, plánujeme a chceme vedieť, čo nás v ňom čaká a aký bude. Minulý rok bol v znamení niečoho, čo málokto zažije viackrát po sebe – v znamení výraznej hospodárskej recesie – až krízy. Ako táto skutočnosť ovplyvní rok 2010 a roky nasledujúce? Ako sa zmenia globálne i lokálne podmienky podnikania?

Čo nás kríza naučila a čo nám ukazuje?
To sú otázky, ktoré si v dnešnej dobe kladú mnohí manažéri. Nájsť hľadané odpovede vôbec nie je jednoduché. Kríza sa v našom hospodárstve objavila ako fakt a nebolo možné ju ignorovať. Firmy viac či menej aktívne začínali postupne hľadať riešenia, ktoré by im pomohli aspoň čiastočne eliminovať hroziace následky. Tento proces však bol pre mnohých náročný, pretože u firiem neexistovala predchádzajúca skúsenosť s podobným fenoménom a obzvlášť v takom rozsahu, aký zažívame.

Nie všetky firmy mali však rovnakú štartovaciu čiaru. Existuje skupina firiem, ktoré ešte aj dnes, kedy je nekompromisne známe a jasné, že ekonomika padla do červených čísel, praktizujú vyčkávaciu taktiku. Odmietajú priznať, že kríza má dosah aj na ich podnikanie a tvrdia, že kríza existuje len v médiách. Tomu dnes už asi nikto neuverí. Veď podľa dostupných štatistík sa v roku 2009 dostalo na Slovensku do platobnej neschopnosti 900 firiem. Pre tento rok je odhad optimistickejší. Má ich byť „len“ 800. A ako nedávno na svojej internetovej stránke uviedol britský Financial Times, tento rok čaká európske firmy len veľmi mierny, zanedbateľný rast a namáhavý boj o prežitie.

O svojej budúcnosti rozhodujeme dnes!
Na druhej strane sú firmy, ktoré zaujali aktívny postoj ku kríze, či už preto, že k tomu boli situáciou prinútené, alebo ich postoj v podnikaní bol a ešte stále je aktívny. Manažéri týchto firiem si uvedomujú, že riešenia im nikto neponúkne na striebornom podnose, ale musia ich nájsť vlastnými cestami, využitím potenciálu a know–how, ktorým firma disponuje.

Schopnosť firiem riešiť následky krízy do určitej miery závisí aj od minulého vývoja. Firma, ktorá mala proaktívny postoj k biznisu už v čase konjunktúry, zisťuje, že má oproti konkurencii výhody aj v časoch krízy. Prečo? Sú firmy, ktorým keď sa darí a zaznamenávajú rast a rozvoj, nie vždy myslia na budúcnosť a robia aktívne kroky smerom dopredu. Radšej sa pohodlne vezú na aktuálnej vlne úspechu. Oproti nim stoja skúsenosti firiem, ktoré napriek tomu, že sa im skvele darilo, mysleli dopredu – robili aktívne kroky v rámci prevencie. Je to presne ako s aktívnym športovcom, ktorý by zaslepený dnešnými skvelými výkonmi prestal myslieť na to, ako sa bude musieť neustále zlepšovať a preventívne sa starať o svoje zdravie. Z tohto pohľadu je zrejmé, že firmy, ktoré už dávno mali vo svojej stratégii prevenciu dokázali reagovať na krízu omnoho aktívnejšie, ako tí, ktorí boli nútení len hasiť vzniknutý požiar. Skúsenosti a výsledky firiem to jasne potvrdzujú.

Inovatívny prístup
Ruka v ruke s prevenciou ide inovácia. Inovácia ako neoddeliteľná súčasť biznis modelu úspešných firiem pôsobí ako katalyzátor prekonávania ťažkých krízových období. A tu hovoríme nielen o celosvetovej kríze, ale aj o vnútrofiremných krízach alebo krízach v jednotlivých odvetviach. Mnohé firmy boli konfrontované s faktom, že klesá záujem o ich služby alebo produkty. Dôvody sú rôzne. Pre aktívne firmy bolo nepredstaviteľné, aby ponúkali ten istý produkt, v tej istej kvalite, za takú istú cenu ako v minulosti. Zákony ponuky a dopytu sú na jednej strane nekompromisné, ale na druhej strane jasne čitateľné. Pokiaľ ponúkam to, o čo je na trhu záujem a za akceptovateľných podmienok, tak som úspešný. Mnohé firmy si rýchlo uvedomili, že pasívny postoj ich situáciu nezlepší, naopak ich môže dostať na pokraj prežitia. Riešenia hľadajú v inovácii. Napriek krízovým podmienkam si uvedomovali, že šancu na prežitie majú práve tí, ktorí svoje produkty a služby neustále inovujú a zlepšujú. Skúsenosti inovujúcich firiem ukazujú, že tento krok im dáva náskok pred konkurenciou a umožňuje im lepšie reagovať na krízové podmienky.

Správne pomenovať a riešiť problémy
Uvedené postupy nie sú samozrejmosťou všetkých firiem. V skupine aktívnych firiem sú aj firmy, ktoré boli nútené pristúpiť k novej situácii tým, že začali riešiť problémy, pred ktorými si nezatvárali oči, ale ich mali odvahu jasne pomenovať. Riešenie problému – pre mnohých banálna oblasť, ktorá si nezasluhuje veľkú pozornosť. Tí, ktorí dosahujú výsledky však hovoria, že proces riešenia problémov nie je jednoduchý, samoúčelný, ale naopak má svoje pravidlá. Pri správnom postupe sa šance na nájdenie správnych riešení významne zvyšujú.

Úspešní manažéri tvrdia, že dôležitým krokom je zhodnotenie aktuálnej situácie. To, čo mnohí zakrývajú, zľahčujú alebo jednoducho nemajú odvahu si priznať, oni berú ako fakt. Je to ťažké? Áno, a navyše veľmi náročné. Ale kríza nám nedáva inú možnosť. Buď riešenie nájdeme alebo nie. Kritická analýza nesie so sebou mnohé riziká a následky. Otvorený a zároveň konštruktívny postoj tvorí základné kamene, na ktorých môže firma ďalej stavať.

Dôkladné poznanie aktuálneho stavu otvára firme možnosti nájsť nové postupy, nové riešenia, ktoré prinášajú šancu reagovať na krízový vývoj. Práve odvaha, aktivita a inovatívnosť sú predpokladom posunu vpred. Firma potrebuje reagovať na skutočné potreby klienta, spotrebiteľa, musí sa prispôsobiť trhu. A trh sa oproti minulosti výrazne zmenil. Firmy, ktoré sa prispôsobujú, nachádzajú dokonca aj nové príležitosti a možnosti rastu. Paradox? Pre niekoho áno, pre aktívnych manažérov len potvrdenie správnosti ich rozhodnutí, aktivít a postupov.

Akcieschopnosť a zameranie na dlhodobé ciele
V tomto bode však nič nekončí. Naopak, existencia správnych riešení ešte výsledky neprináša. Mnohé firmy aj v minulosti stroskotali práve na exekutíve – schopnosti preniesť riešenia z hláv manažérov do reality. Akcieschopnosť získava na dôležitosti najmä v časoch krízy. To, čo nedokážeme aplikovať hneď, už zajtra nemusí platiť. Preto sa výsledky proti krízových opatrení vo firmách dostavujú na základe konkrétnych aktivít. Tí, čo konajú a nielen hovoria, zaznamenávajú zmenu svojho postavenia, na trhu, voči konkurencii a najmä voči zákazníkom.

Firmy, ktoré berú prevenciu ako súčasť svojej DNA, tvrdia, že krátkodobé efekty nie sú ich cieľom. To platí obzvlášť v časoch krízy. Nechceme prežiť len zajtrajšok, ale zdroje a náklady, ktoré vynakladáme na prekonávanie krízových podmienok, chceme využiť efektívne. Znamená to pre nás jedno – ich efekty chceme prijímať dlhodobo. Našim cieľom je zabezpečiť dlhodobé efekty. Jednoducho sa to povie, ale veľmi ťažko zrealizuje. Dokážu to len tí schopní. A v tomto vidia mnohé firmy jednoznačné pozitívum krízy – trh sa prečisťuje, ukazuje sa kto je dobrý a kto nie. To by bez krízy nebolo možné. Manažéri takýchto firiem tvrdia, že ich cieľom je udržať si líderskú pozíciu v dlhodobom horizonte. Preto kladú obrovský dôraz na dlhodobú spoluprácu a partnerstvá. Uvedomujú si, že základným predpokladom je tvorivá atmosféra vo firme a vzájomná spolupráca naprieč celou firmou. Keď firma nefunguje vo vnútri, ťažko bude úspešná navonok. Kríza to nekompromisne odhaľuje.

Integrita je cieľom
Dosiahnutie vnútornej integrity a efektivity manažmentu je cieľom mnohých úspešných firiem. Samotná existencia krízy túto potrebu čoraz viacej zvýrazňuje. To, čo firmám stačilo v časoch konjunktúry, dnes padá ku dnu. Prečo? Odpoveď nám dáva kríza – akékoľvek zaváhania, nefunkčnosti alebo neefektivity sú v časoch krízy tvrdo trestané. Trh firmám nič neodpustí. Vpred idú práve tie firmy, ktoré napriek kríze aktívne riešia otázky manažmentu, investujú do zlepšovania štruktúry riadenia, vonkajšej i vnútornej komunikácie. Markantné zmeny v priebehu uplynulého roka nastali práve v oblasti komunikácie a osobitne reklamy. V mnohých prípadoch firmy nerozumným skresaním marketingových rozpočtov prejavili skoro samovražedné sklony.

Schopnosť firiem hľadať a dosahovať nové riešenia vo veľkej miere závisí aj od schopnosti pracovať s firemnými cieľmi. Tie museli byť v dôsledkoch krízy revidované a adekvátne upravené. Firmy, ktoré majú fungujúce systémy stanovovania, rozdeľovania, realizácie a dosahovania cieľov získavajú náskok pred konkurenciou.
 

Nie je to proces jednoduchý. Schopnosť dosahovať ciele v čase konjunktúry je náročná. Obzvlášť sa to ukazuje v čase krízy. Tu vypláva na povrch všetko, čo neplní svoj účel. Firmy prechádzajú tvrdými revíziami. „Čo je dobré ostáva, čo nefunguje, musí ísť preč...,“ hovoria manažéri. V tomto snažení pomáhajú moderné nástroje riadenia – projektový manažment, procesný manažment. Ich význam rastie najmä v časoch krízy, kedy štandardné metódy a postupy neprinášajú želané výsledky.

Vzdelávanie a investícia do ľudí
Na druhej strane, ak chceme získať nové výsledky, musíme použiť aj nové postupy. Inovácia hovorí jasnou rečou – tí, čo sa prispôsobia, prežijú. A kto by to nechcel? Mrhanie zdrojov, neefektívne fungovanie, nezladené procesy, administratívna preťaženosť – v čase krízy sa môžu stať zabijakmi úspechu a prežitia.

Naopak manažéri a zamestnanci dnes oveľa viac ako v minulosti potrebujú podporu nových znalostí, zručností, know–how, manažérskych nástrojov a postupov. Vzdelávanie a investícia do ľudí môže rozhodnúť o tom, či firma dokáže čeliť kríze alebo následky budú oveľa vážnejšie ako ktokoľvek očakával. Vo všeobecnosti platí jednoduché a základné pravidlo: „Kto má viac informácií vyhráva.“

Nové myslenie pre nový biznis
Každý vníma súčasnú zložitú ekonomickú situáciu cez prizmu svojej vlastnej skúsenosti – každý ju vníma inak. A ako je tomu u vás? V ďalších vydaniach ProgressLetter sa budeme venovať „best practices“ úspešných manažérov, ktorí dokázali eliminovať vplyv krízy a využili ju vo svoj prospech. Prinesieme názory našich i zahraničných renomovaných odborníkov. Osobitnú časť budeme venovať príbehom ľudí a firiem, ktorí sa dokázali z krízy poučiť a dokázali trh čítať medzi riadkami.
Budeme veľmi radi, keď sa do tejto komunikácie zapojíte aj vy – naši partneri a čitatelia. Tešíme sa na vaše názory, postrehy a skúsenosti – či už pozitívne alebo negatívne.

Projekt Nové myslenie pre nový biznis štartuje.

Peter Minárik, Executive Partner COMM-PASS s.r.o.
Pavel Vitek, šéfredaktor ProgressLetter