Peter Balco

20.03.2011, 21:53, red.

Prezident BPUG - Best Practice User Group Slovakia

Útočia na nás zo všetkých strán – pre niekoho marketingové bubliny, pre iného užitočné a efektívne nástroje na podporu riadenia organizácií a podnikov. Pod všeobecne používaný termín „Best Practice“ sa u od roku 1969 postupne dostali akronymy, ktoré sa stali úplne štandardnou súčasťou nielen odborného jazyka expertov, ale aj našej slovenčiny. Slovensko vstupuje do európskej ligy „Best – Practice“.

Keď v roku 1989 britský úrad pre verejné obstarávanie OGC vydal manuál pre riadenie projektov s patetickým názvom PRINCE (Projects IN Controlled Environment) netušil, že spúšťa fakticky nové priemyselné odvetvie a že po dvoch desaťročiach bude vo svete pôsobiť viac ako štyristo tisíc certifikovanými profesionálov, ktorí tento manuál používajú denne pri svojej práci.
Skutočnosť, že aj u nás sa dostávajú tzv. „Best Practices“ stále viac do povedomia potvrdil v septembri 2010 vznik profesijného združenia BPUG - Best Practice User Group Slovakia.
O ďalšie informácie sa s nami podelil Peter Balco, prezident združenia.

Čo znamená pojem „Best Practice“ a ako by sa malo správne preložiť do slovenčiny?
Tento pojem sa len ťažko prekladá do slovenčiny – v našich kruhoch ho používame v anglickom origináli a neskloňujeme ho. Ale v oficiálnej komunikácii používame ekvivalent „najlepšia prax“. V ostatných rokoch sa presadzuje označenie „good-practice“ vo význame „správna prax“ a mne osobne sa zdá vhodnejší lebo reálne neexistuje metrika, ktorá by definovala v oblasti riadenia tú najlepšiu prax. Ale správnych postupov a metód je určite viacero.

A čo si teda pod pojmom „Best Practice“ má čitateľ predstaviť z hľadiska formy a obsahu?
Best Practice je v podstate popis procesu, manuál, metodika alebo príručka, ktorá definuje odskúšané a overené postupy a odporúčania pre nejakú špecifickú oblasť riadenia podnikových procesov. Takže napr. Best Practice pre oblasť riadenia IT služieb v organizácii s názvom ITIL (IT Infrastructure Library) je súbor piatich publikácií zameraných na túto oblasť. Keď si ale uvedomíme, že týchto päť publikácií vznikalo takmer päť rokov pod patronátom cca dvesto osôb z celej zemegule, uvedomíme si, že sa nejedná len o nejakú vedeckú, resp. odbornú literatúru ale o rámec, ktorý ma charakter návodu, konvencie, metodiky aj odporúčania. A nebojím sa povedať, že aj charakter štandardu – prax potvrdila, že renomované „Best Practices“ už podniky rešpektujú a v mnohých prípadoch aj verejne deklarujú zhodu svojich podnikových procesov s týmito publikáciami. Aj na Slovensku.

Existuje nejaký rozdiel medzi pojmami „Best Practice“ a pojmom „metodika“ či „konvencia“? A aký je vzťah „Best Practices“ k medzinárodným odborným normám (štandardom)?
Ako som už spomenul, „Best Practices“ môžeme vnímať ako štandardy de facto – plne spĺňajú tieto atribúty. Na to, aby sa nejaký „Best Practice“ stal štandardom, je potrebné splniť formálne a administratívne podmienky, ktoré sú špecifické pre národné, resp. medzinárodné štandardy. „Best Practice“ môže byť rovnako dobre konvenciou aj metodikou. Ale v zásade platí, že je to odporúčanie, ktoré garantujú autori, resp. organizácie, ktoré ho vydávajú. V prípade britských „Best Practices“ vydávaných pod garanciou OGC (Office for Governance Commerce – britská obdoba nášho Úradu pre verejné obstarávanie) reprezentujú vskutku rozsiahle autorské kolektívy, svetové firmy a organizácie, takže len ťažko môže ktokoľvek tvrdiť, že je to nejaký experiment alebo teória.

Je možné dnes nejako kvalifikovane ohodnotiť súčasný stav znalostí a používania „Best Practices“ na Slovensku? V mnohých prípadoch sa odborná verejnosť rozhorčuje nad vysokým stupňom formálnosti, resp. určitej povrchnosti pri zavádzaní „Best Practices“ v podnikových procesoch – máte skúsenosti aj nejaké odporúčanie v tejto oblasti?
Všetky renomované svetové „Best Practices“ prenikajú aj k nám – tomuto trendu sa nedá zabrániť a naopak tento fakt je potrebné podporovať. Pre niektoré oblasti už máme na Slovensku skúsenosti s viacerými praktikami – napríklad PRINCE2 a PMBoK pre projektové riadenie. V niektorých oblastiach sa iné praktiky udomácnili nenápadným spôsobom už dávnejšie – napríklad ITIL alebo COBIT. Niektoré praktiky si už dokonca vyžaduje slovenský priemysel – napríklad dnes veľmi módny Agile Development alebo MSP. Slovensko určite nestojí bokom, skôr naopak. Rozvoj a podpora implementácie „Best Practices“ predbehla okolité krajiny a ja osobne verím, že naša pozícia neformálneho regionálneho lídra sa postupom času potvrdí. Nebojím sa vyhlásiť, že za posledných päť rokov sa Slovenská republika prebojovala do Európskej ligy v oblasti „Best Practices“ a že tam mieni aj natrvalo pôsobiť.
Čo sa týka nesprávnej implementácie „Best Practices“ v podnikoch – neexistujú zlé vodičské preukazy ani zlé dopravné predpisy, existujú len zlí vodiči. Žiadny manuál, žiadna konvencia, žiadna metodika nenúti ani nemôže nútiť žiadny podnik aby bol zle, resp. nesprávne riadený. Ak sa v slovenskej priemyselnej praxi vyskytli prípady zlej alebo príliš formálnej implementácie, určite nie je na vine osemdesiatka jeho autorov zo svetových koncernov, univerzít a asociácií.

Vaše združenie BPUG Slovensko oficiálne vzniklo na jeseň roku 2010 – je to teda mladý ešte spolok. Aké máte ambície a vízie do budúcna?
Sme druhou asociáciou BPUG na svete, hneď po Britoch. Na druhej strane už existujú skupiny používateľov (user groups) vo viacerých krajinách sveta – napr. Nemecko, Holandsko, Dánsko a pod. V súčasnosti je veľmi módne budovať virtuálne skupiny používateľov či už prostredníctvom profesionálnej sociálnej siete LinkedIN alebo Facebooku. Našim cieľom je vytvoriť priestor pre profesionálov najmä z radov projektového manažmentu na vzájomnú komunikáciu, osobný rozvoj a výmenu skúseností. Najmä networking považujeme za veľmi dôležitú vec a celkom sa nám v tejto oblasti darí. Je pre nás veľkou cťou, že sme boli našimi britskými partnermi požiadaní zorganizovať najväčšie odborné podujatie na podporu „Best Practices“ vo svete – 4. Medzinárodný BPUG kongres, ktorý sa uskutoční v apríli 2011 na Slovensku. Sme nesmierne hrdí, že našu krajinu navštívia osoby ako Andy Murray, Rod Sowden alebo Sue Vowlerová a že tu budú prezentovať svoje najnovšie skúsenosti a informácie.

Slovenskej verejnosti zrejme tieto mená ešte nemusia byť známe. Môžeme ich čitateľom priblížiť?
Andy Murray je nesporne najväčšou celebritou – je vedúcim autorom manuálu PRINCE2, ktorý sa stal jedným z najrozšírenejších svetových metodík pre projektové riadenie. Je neuveriteľné, že podľa tejto metodiky už bolo na celom svete certifikovaných viac ako štyristo tisíc osôb a ich počet stále narastá.
Rod Sowden je rovnako veľmi skúsený odborník a rešpektovaná autorita v oblasti „Best Practices“ vo svete – osobne bol vedúcim autorom manuálu MSP (Managing Successful Programmes), ktorý existuje síce len niekoľko rokov, ale významne preniká do priemyslu. Len pre doplnenie uvádzam, že keď budete sledovať olympijské hry 2012 v Londýne, tak celý komplex aj príprava podujatia boli riadené podľa tohto manuálu MSP.
Sue Vowlerová je spoluautorkou takmer všetkých „Best Practices“ vo Veľkej Británii – v prípade ostatného britského manuálu P3O (Project, Programme and Portfolio Office) stála na čele autorského kolektívu.

Takže Slovensko v apríli navštívi elita v oblasti projektového riadenia?
Úplne bez obáv to tak môžeme označiť.

Disponuje Slovensko už dostatkom vlastných skúseností s implementáciou „Best Practices“ v našich tuzemských podnikoch?
Slováci sú zapojení do všetkých medzinárodných projektov a asociácií. Pôsobia tam cez naše lokálne firmy alebo ako reprezentanti nadnárodných spoločností, alebo pracujú v zahraničí. Okrem toho sa firmy pôsobiace na Slovensku intenzívne venujú zvyšovaniu kvality a efektivity vlastnej práce. Sme súčasťou globálneho sveta a to prináša aj tento efekt.

Ako vidíte budúcnosť „Best Practices“ vo svete?
Odpoveď je veľmi jednoduchá – načo vymýšľať vymyslené. Mnohé podniky a korporácie boli v ostatných rokoch nútené prejsť veľký kus cesty a riešiť mnohé manažérske problémy. Nie je žiadny dôvod domnievať sa, že iné podniky (napr. naše slovenské) budú manažovať svoje procesy iným spôsobom, resp. objavia radikálne novšie a samozrejme „lepšie“ prístupy. Priemysel nás donútil myslieť nielen globálne ale aj efektívne. Čo je dobré pre manažérov vo Fínsku alebo Británii môže byť rovnako užitočné aj pre manažérov na Slovensku či v Čechách. Správna implementácia správnych postupov a praktík v podnikoch už nie je dobrý nápad, ale reálna potreba a nebojím sa povedať, že aj nutnosť a konkurenčná výhoda.

A ako vnímate pozíciu Slovenska v tejto vízii? Majú vôbec malé štáty možnosť povedať zásadné slovo pri tvorbe a implementácii „Best Practices“?
Určite majú. A keď by som parafrázoval slová našich hokejistov – sledujte nás a presvedčíte sa sami.

Za rozhovor poďakoval Pavel Vitek

Kto je Dr. Peter Balco
Absolvent Fakulty elektrotechniky Technickej Univerzity TU v Košiciach, postgraduálne štúdium absolvoval v Montpellier, vo Francúzsku. Žije v Svätom Jure a profesionálne pôsobí v Bratislave. V minulosti pracoval pre spoločnosť Orange – v súčasnosti pôsobí v HP Slovensko. Prezidentom BPUG Slovensko je od jeho vzniku v roku 2010 – okrem toho je viceprezidentom itSMF Slovensko a reprezentuje SR ako expert pre štandardy IT Governance v medzinárodnej organizácii pre štandardizáciu ISO. Viac informácii na www.bpug.sk.