Peter Krasnec

31.08.2011, 21:15, red.

Prezident Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve

Ešte stále platí, že profesia smetiar je v chlapčenskom veku považovaná za prestížne povolanie. Znovu som sa o tom presvedčil v známej smetiarskej firme OLO, ktorá usporiadala pre prázdninujúcich školákov akciu v detskom tábore, kde sa „hrali na povolania“. A vy ste dokonca prezidentom „smetiarov“, teda vlastne ich asociácie. Tiež si plníte svoj detský sen?
Keď som bol malý, mal som veľa snov, čo by som chcel robiť. Musím sa však priznať, že robiť „smetiara“ nebol môj sen, ale ako sa vraví „jeden mieni a život mení“. Nakoľko sa tejto oblasti venujem od skončenia vysokoškolského štúdia, môžem len potvrdiť, že je natoľko zaujímavá a tak komplikovaná, že ani pomaly po 12 rokoch sa stále necítim byť expertom. No neľutujem to, lebo, aj keď si to ľudia často neuvedomujú, oblasť odpadov zasahuje do každodenného života každého jednotlivca, podnikateľa, či spoločnosti. Počas mojej praxi som navštívil mnohé spoločnosti (automobilky, elektrárne, rafinérky, cementárne, železiarne, papierne, výrobcov LCD televízorov, spoločnosti zaoberajúce sa výrobou potravín, nápojov, obchodné reťazce a pod.) a stretol som obrovské množstvo ľudí z rozličných krajín, politiky, samosprávy, verejnej správy ako aj súkromnej sféry, že si myslím, že táto oblasť je asi jedna z najprierezovejších, aké kedy existovali.

Prieskumy hovoria, že na Slovensku je pomerne slabé povedomie o nakladaní s odpadmi, čo nepochybne svedčí i o našom nie príliš vrelom vzťahu k tvorbe a skvalitňovaniu životného prostredia. Aké sú vaše skúsenosti?
Nechcel by som hádzať Slovensko a obyvateľov v ňom žijúcich do jedného vreca, nakoľko povedomie občanov sa líši od regiónu k regiónu. Z mojej skúsenosti viem, a je to veľký paradox, že čím chudobnejší a menší región, tým je zodpovednejší vzťah občanov k nakladaniu s odpadmi. Možno to je spojené s menšou anonymitou, ktorá vo veľkých mestách často plodí úplný nezáujem o svoje okolie. Keď však porovnávam Slovensko ako celok, sme v rámci Európy na chvoste nielen v nakladaní s odpadmi ale celkovo o otázkach životného prostredia.
Len pre ilustráciu, často sa v médiách spomínajú niektoré druhy odpadov ako elektroodpady, PET fľaše, pneumatiky a pod., no tie z celkového podielu tvoria minimum odpadov, ktoré Slovensko každý rok vyprodukuje. Podľa oficiálnych štatistík Slovensko ročne vyprodukuje viac ako 8,5 milióna ton odpadov, z čoho cca 1,7 milióna ton tvoria tzv. komunálne odpady, t.j. tie, ktoré vyprodukujú samotní občania. Viac dokresľuje nasledovná tabuľka:

Pôsobili ste v riadiacich pozíciách v spoločnostiach podnikajúcich v rôznych oblastiach odpadového hospodárstva – v oprávnenej organizácii, zberovej spoločnosti, najnovšie zastupujete zhodnocovateľa odpadov. Ako by ste zhodnotili dvadsaťročný vývoj biznisu odpadového hospodárstva v porovnaní s vyspelým európskym prostredím?
V roku 1991 bol u nás prijatý prvý zákon o odpadoch. Do obdobia predtým sa radšej nechcem ani vracať, nakoľko pri pomyslení, že nakladanie s odpadmi bolo do tej doby temer neregulované, mi naskakuje husia koža, čo všetko nás v krátkej budúcnosti čaká ako potenciálna stará environmentálna záťaž. Od roku 1991 však prešiel zákon o odpadoch viac ako 20 násobnou novelizáciou, čo z neho urobilo jednu z najčastejšie novelizovaných právnych noriem. Malo to však aj pozitívny efekt, nakoľko sme z neho urobili viac menej moderný európsky zákon, ktorý začal prísnejšie regulovať nakladanie s odpadmi. A tým pádom sa „smetiarčina“ stala nielen odpadovým hospodárstvom a aj skutočným biznisom, v ktorom v súčasnosti podľa odhadov pracuje priamo alebo nepriamo cca 15 tisíc ľudí. V porovnaní s Európou sme v nakladaní s odpadmi na približne rovnakej úrovni ako susedné Česko, či Maďarsko, aj keď ku krajinám ako Rakúsko alebo Nemecko ešte máme ďaleko. Dokazuje to napr. aj samotné miera separácie odpadov. Ináč však môžem veľmi pozitívne hodnotiť, že vývoj odpadového hospodárstva u nás prešiel obrovskou zmenou, ktorá temer vždy bola pozitívnou.

Oblasť podnikania v odpadovom hospodárstve je značne limitovaná legislatívnym a trhovým prostredím. Ako vnímate tieto podmienky v rámci Slovenska? Čo považujete za hlavné bariéry v tomto biznise u nás?
Podnikanie v odpadovom hospodárstve u nás má ako ostatné oblasti podnikania svoje pozitíva, ako aj negatíva. Jedno z úskalí podnikania je veľmi obtiažna vymožiteľnosť práva, resp. zákon o odpadoch nie je dokonalý a nájdu sa podnikatelia, ktorí zámerne vyhľadávajú medzery v zákone a tie vo svoj prospech využívajú. A pokiaľ aj poukážete na takéto „podnikanie“, často sa neviete domôcť svojich práv a na úkor poctivých podnikateľov zarábajú tí, ktorí zákony porušujú. Myslím si, že prísnejšia a častejšia kontrola zo strany štátnych inštitúcií, predovšetkým Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Obvodných úradov životného prostredia a Ministerstva životného prostredia, by zabezpečila lepšie podnikateľské prostredie v tejto oblasti. A samozrejme prísnejšia legislatíva v odpadovom hospodárstve s vysokými pokutami.
A ešte jeden fakt, s ktorým sa stretávam od začiatku môjho pôsobenia v tejto oblasti. Ako som spomenul, tvorba odpadov a samotné odpadového hospodárstvo zasahuje do každej oblasti ľudskej činnosti a podnikania. No a pri tvorbe legislatívy vstupuje do tohto procesu toľko inštitúcií, zväzov, asociácií, združení, organizácií z mimovládneho sektora (z rozličných oblastí ako napr. miest a obcí, chemického sektora, sektora obchodu, sektoru automobilov, výrobcov elektrozariadení, výrobcov nápojov, potravín a pod.), že schválenie samotného zákona o odpadoch (nehovoriac o jeho vykonávacích predpisoch) trvá niekedy aj niekoľko rokov a nie vždy je možné dosiahnuť rozumné riešenie Aj preto sa zákon o odpadoch musel v priebehu relatívne krátkeho času niekoľkokrát novelizovať.

Veľkou spoločenskou témou odpadového hospodárstva je samozrejme okrem environmentálnej výchovy predovšetkým separovanie odpadu a jeho následné zhodnocovanie. Sme na konci rebríčku EÚ v skládkovaní odpadov. Čo očakávate od pripravovaného nového zákona o odpadoch a Programu odpadového hospodárstva SR na roky 2011- 2015?
Od nového zákona očakávam zlepšenie samotného podnikateľského prostredia v oblasti odpadového hospodárstva, výraznú legislatívnu podporu zhodnocovania odpadov, postupné znižovanie zneškodňovania odpadov na skládkach odpadov a zabezpečenie podpory environmentálnej výchovy a vzdelávania v tejto oblasti. Program odpadového hospodárstva, aj keď nemá silu zákona, dúfam nasmeruje v najbližších rokoch odpadové hospodárstvo na tú cestu, ktorou sa uberá vyspelá Európa.

Čo považujete za svoj najvýznamnejší podnikateľský úspech?
Myslím si, že vzhľadom na môj vek, ma ten najdôležitejší ešte len čaká. No z tých úspechov, ktoré ma posunuli dopredu v mojej profesionálnej kariére môžem uviesť napr. založenie a rozbehnutie prvej Oprávnenej organizácie na obaly a odpady z obalov ENVI-PAK (ktorá funguje doteraz) vo veľmi ťažkých legislatívnych podmienkach, osobný vklad do realizácie niekoľko desiatok projektov z oblasti odpadov v rámci skupiny .A.S.A. na Slovensku, medzi ktoré patrili aj také, ktoré na Slovensku nemali obdobu a posunuli spoločnosť na popredné spoločnosti v oblasti odpadového hospodárstva ako aj vytvorenie zo spoločnosti General Plastic najväčšieho zhodnocovateľa a lídra vo svojej oblasti v strednej Európe.

Za rozhovor poďakoval Pavel Vitek

Kto je Peter Krasnec

RNDr. Peter Krasnec, PhD. (37) Vyštudoval Prírodovedeckú fakultu UK v Bratislave, odbor plánovanie a manažment v životnom prostredí. V odbore odpadového hospodárstva začínal ako generálny riaditeľ spoločnosti ENVI‐PAK, ďalej pôsobil v skupine .A.S.A. SLOVENSKO na pozícii obchodného riaditeľa. Dnes je riaditeľom spoločnosti General Plastic. V roku 2010 bol zvolený za prezidenta APOH.