Podporme predaj slovenských potravinárskych výrobkov

03.11.2011, 01:03, red.

Konferencia Agroprogress uvažovala o financovaní, dotáciách a odpadoch

Hlavné opatrenia a úlohy agrosektoru a potravinárskeho priemyslu do konca roku 2012, financovanie a dotačná politika boli na programe konferencie Agroprogress 2011. Odborníci z agrosektoru spoločne s odborníkmi z bankovníctva sa spoločne zamýšľali nad rozvojovými programami, dotačnou politikou a prípravou potravinárskeho a poľnohospodárskeho sektoru na zmeny v dotačnej politike Európskej únie od roku 2013.

Stanislav Nemec, hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) vo svojom vystúpení podčiarkol potrebu vyvážených vzťahov v rámci potravinárskeho reťazca, vrátane podpory predaja domácich výrobkov na slovenskom trhu. Zvýšenie predaja domácich výrobkov označil za veľmi dôležitú a trvalú úlohu. Zdôraznil pritom potrebu jednotnej kampane na naplnenie tejto úlohy. Radovan Mik, riaditeľ oddelenia agrofinancovania a projektov EÚ z Tatra banky poukázal najmä na rezervy vo využívaní eurofondov. Podľa neho by nebolo na škodu keby sa do prípravy projektov intenzívnejšie zapojili aj banky, pretože by to mohlo mať pozitívny vplyv na väčšiu úspešnosť ich realizácie. Jaromír Matoušek z UniCredit Bank Slovakia v súvislosti s otázkou financovania agrosektoru po zmenách agrárnej politiky pripomenul, že „príjmy z tržieb za hospodársku činnosť sú šesťnásobne vyššie ako príjmy z dotácie.“ Aj preto sa má zvýšiť úloha manažmentu pri dosahovaní väčšej efektivity tržieb.

O pozitívach, ale aj o úskaliach vstupu Slovenska do Európskej únie a jeho vplyvu na slovenské poľnohospodárstvo, vrátane predpokladov ďalšieho vývoja hovoril Vladimír Chovan, predseda predstavenstva Slovenskej holštýnskej asociácie a bývalý minister pôdohospodárstva. Vo svojom vystúpení zdôraznil vládnu úlohu z jej programového vyhlásenia: „V rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ bude vláda SR presadzovať plošné zrušenie poľnohospodárskych dotácií. Dovtedy sa v záujme zachovania konkurencieschopnosti slovenských poľnohospodárov bude snažiť dosiahnuť nediskriminačné podmienky.“ Aj preto štátnu podporu v sume len 2 eurá na hektár (ha) označil za nízku (Česká republika, Maďarsko a Poľsko majú 55 eur a Rakúsko dokonca 300 eur/ha).

Za to však pozitívne hodnotil zvýšenie celkovej podpory do poľnohospodárstva v porovnaní s jej úrovňou pred vstupom do EÚ (využívaním dotácií v rámci SPP) a dosiahnutie garantovanej výšky priamych platieb z EÚ v zmysle prístupovej zmluvy. Pripomenul však aj paradox slovenského zahraničného obchodu v agropotravinárstve. Našim najvýznamnejším vývozným potravinárskym artiklom sa podľa jeho informácií stáva čokoláda. Naopak ako bývalí vývozcovia bravčového mäsa ho musíme nakoniec dovážať. Aj preto sa domnieva, že by sa mali ešte prehodnotiť vzťahy s EÚ, lepšie povedané s jej politikou v agrosektore.

Obohatením diskusie boli i vystúpenia odborníkov zo susednej Českej republiky. Karel Bräuer, výkonný riaditeľ Agro Haná, a.s., priblížil svoje skúsenosti z realizovania nových obchodných modelov pri zabezpečovaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Leo Dittman, senior konzultant a špecialista Horton International podčiarkol dôležitosť dôslednej personálnej politiky. V súlade s dnešným vývojom poľnohospodárstva pripomenul potrebu dôslednej prípravy manažérskych kádrov.

Účastníci konferencie venovali zvýšenú pozornosť aj otázkam ochrany životného prostredia, vrátane legislatívnych úprav a ich dopadov na povinnosti subjektov a manažérov pôsobiacich v našom agrosektore. Viera Šimkovicová, vedúca odboru odpadového hospodárstva SAŽP, v súvislosti s Programom odpadového hospodárstva na roky 2011 až 2015 pripomenula účastníkom konferencie ich úlohy vyplývajúce z platných zákonov Slovenskej republiky. Právnej a technickej úprave environmentálnej certifikácie produktov a organizácií sa vo svojom vystúpení venovala aj Emília Boďová, konzultantka v oblasti environmentálneho manažmentu a manažérstva kvality.

O aktuálnom stave odpadového hospodárstva na Slovensku, o každodenných úskaliach informoval Peter Krasnec, prezident Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve a Roman Achimský, predseda predstavenstva OLO. V súvislosti s likvidáciou domového odpadu pripomenuli, že často sa hovorí, načo separovať, veď všetko skončí vo spaľovni. Nie je to pravda. „Chýba koncepčné riešenie osvety v oblasti likvidácie komunálneho odpadu.“

Nasledovania vhodným príkladom v tomto smere je akcia „S OLO bezplatne do ZOO“. Počas jej osem ročnej existencie sa na nej zúčastnilo približne 40 000 bratislavských detí. V priemere 5000 školákov ročne má tak možnosť bezplatne navštíviť zoologickú záhradu v našom hlavnom meste a vstupenkou je odovzdaný separovaný odpad. Každoročne sa ho takto vyzbiera okolo päť ton.

Obohatením konferencie Agroprogress 2011 boli panelové diskusie, v rámci ktorých prednášajúci dopovedali to, čo v prednáške neodznelo. Dá sa konštatovať, že konferencia prispela k rozšíreniu obzoru informácii z oblasti agrosektoru, vrátane miesta a úlohy odpadového hospodárstva.

Vladimír Dobrovič
redaktor ProgressLetter