Témy

 

 

Informácie

 

Partneri

 

 

 

 

 

  

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Richard Galbavý

03.03.2011, 00:57, red.

Šéf úspešnej poradenskej firmy, kouč a konzultant


Vzdelávanie je investícia a nie náklad. Dobré výkony je možné dosiahnuť len vtedy, ak sú podmienky na prácu výborné. V prípade, že bude každý jeden pracovník dobre pripravený na výkon svojho povolania, bude podávať aj vynikajúce výsledky. Vtedy je to zlé, keď sú zamestnanci pod tlakom. A keď sú pod tlakom manažéri, je to ešte horšie, tvrdí kouč úspešných manažérov v oblasti hotelierstva, gastronómie, ekonomiky a služieb Richard Galbavý.

 

Ako by ste definovali proces vzdelávania?
V prvom rade je to dlhodobý a pravidelný proces.

 

Čo je potrebné uvedomiť si pred tým, ako sa začneme vzdelávať?
Myslím si, že v prvom rade treba začať od seba. Ak riešime určitý problém, riešime ho veľmi často emotívne. Nie je možné, aby pri rozhovore so svojimi zamestnancami manažér na nich kričal. On musí byť voči nim lojálny. Osobne si myslím, že prvoradé je naučiť sa poznať sám seba. Nikdy by sme si nemali hľadať druhých, ktorí sú zodpovední za naše problémy. Vždy treba začať hľadať od seba.

 

Uvedomujú si toto manažéri vo firmách? Alebo je situácia v oblasti vzdelávania na Slovensku ešte stále v určitej nostalgii?
Samozrejme, na Slovensku je ešte stále málo firiem, v ktorých si potrebu vzdelávania dostatočne uvedomujú. Manažéri často nerozmýšľajú nad otázkou vzdelávania. Niektorí si uvedomujú iba to, že na budúci rok si majú kúpiť nové auto na lízing, ale neuvedomujú si, že by mali investovať peniaze aj do niečoho perspektívnejšieho. Čo sa týka vzdelávania, Slovensko je ešte v takých detských topánočkách.


O ktoré oblasti vzdelávania majú v súčasnosti manažéri najväčší záujem?
Komunikácia, absolútne. Vo vzdelávaní je to Non plus ultra. I keď potreba komunikácie nie je vždy dobre definovaná. Napríklad, manažéri často zdôrazňujú potrebu zlepšiť komunikáciu medzi firmou a klientom. Veľa času spolu ale strávime riešením základného problému, že v podstate nemajú nedostatky pri komunikácii smerom navonok, ale je to skôr interný problém.
Napríklad v Nemecku nie je komunikácia až takým problémom. Už na stredných školách sa študenti venujú tejto problematike veľmi intenzívne. Komunikačné odvetvie je vyučované samostatne. Takže sa napríklad nestane, že sa čašník nedokáže v praxi porozprávať s hosťom. Toto by nebol problém. Ale v Nemecku a aj v Nórsku je skôr problémom to, aby si ľudia dokázali uvedomiť, koho máme na druhej strane. S kým sa rozprávame. Toto súvisí s typológiou.
Čo by som odporúčal zlepšiť na Slovensku, tak to je jednoznačne spomínaná komunikácia. Ale nie len komunikácia verbálna. Ale aj to, čo ja stále zdôrazňujem - neverbálna komunikácia. V súčasnosti je to ešte stále veľmi častým problémom. V tejto oblasti existujú veľké deficity. Ľudia sa musia jednoducho naučiť aj ďalším oblastiam, ktoré súvisia s komunikáciou, napríklad asertivita, psychológia, typológia, apod.

 

Šéfujete úspešnej konzultačnej a koučingovej firme, ktorá má klientov od popredných spoločností pôsobiacich v Nemecku, Nórsku, Belgicku, vo Švajčiarsku a na Slovensku. V ktorých oblastiach je koučing v súčasnosti najviac preferovaný?
Momentálne sú koučing a vzdelávanie uprednostňované vo veľkých firmách. Čo by som ja odporučil, je zamerať sa na služby. Sústrediť vzdelávanie a koučing do obyčajných služieb. Takých, s ktorými sa bežne stretávame, napríklad cestovný ruch, hotelierstvo, apod. Nikto z nás určite nie je nadšený, keď príde do obchodu a predavačka mu pri obsluhe nedokáže odpovedať na základné otázky. Služby sú v oblasti vzdelávanie veľkou budúcnosťou.

 

Čo by ste v tejto súvislosti odkázali čitateľom – manažérom?
Už to, že si niekto takýto článok prečíta, je veľmi dobré. Je to náznak, že sa o vzdelávanie zaujíma. Minimálne, že by sa chcel zaujímať. Každému by som doporučil, aby nečakal, ale využil šancu a informoval sa o možnostiach vzdelávania. Na Slovensku treba zdôrazniť jednu vec. Nečakať, nečakať, nečakať. Stretávam sa tu s tým často. Slovenská mentalita je taká. Ľudia stále čakajú, či k nim niekto príde. Toto v zahraničí neexistuje.

 

Za rozhovor poďakoval Peter Krajčovič

 

Kto je Richard Galbavý?
Vyštudoval súkromnú hotelovú školu v Hamburgu a neskôr hospodársky manažment na European Business School. Absolvoval kurzy a semináre na tému motivácia v manažmente a mentálny tréning pre zamestnancov. Pracoval ako poradca v spoločnosti Fit for Fun, neskôr sa stal ekonomickým šéfom súkromnej kliniky v Hamburgu. Od roku 2007 pracuje pre nórsku dynastiu ako kouč a konzultant. Šéfuje úspešnej poradenskej firme, ktorá vzdeláva a koučuje úspešných manažérov v oblasti hotelierstva, gastronómie, ekonomiky a služieb. Jeho poradenské služby využíva napríklad jeden z klubov najvyššej nemeckej Bundesligy či nemecké Ministerstvo práce.

 

Prevezmite si ProgressLetter  Článok bol zverejnený vo vydaní 2/2011. Prístup k celému vydaniu môžete objednať tu.

 


 
« Späť