Vedomostný manažment v dobe sociálnych sietí

27.11.2011, 23:50, red.

Možnosti a perspektíva využitia v malých a stredných podnikoch

Prvým rozhodnutím pri zrode akejkoľvek organizácie je určenie predmetu činnosti. Aby bola organizácia úspešná, musí vedieť ako túto kľúčovú činnosť realizovať. Táto podmienka je základom pre vedomostný manažment. Proces riadenia vedomostí zabezpečuje, aby sa všetky vedomosti a skúsenosti organizácie použili na správnom mieste a správnym spôsobom.

Vtedy organizácia vie realizovať svoju kľúčovú činnosť, vie ju robiť efektívne a bezpečne a dokáže sa zlepšovaním postupov držať pred konkurenciou. Vedomosť a skúsenosť sa nedá konzervovať. Je v našich hlavách, je viazaná na situácie, na súvislosti a spája sa s inými vedomosťami. Môžeme sa pokúsiť vedomosť formulovať, popísať, definovať. Autorovi vždy pomôže, ak vie, komu takýto záznam tvorí. Ak poznáme naše publikum, vieme formulovať informácie presne, jasne a s vysokou výpovednou hodnotou. Práve interaktivita - možnosť komunikovať - obojsmerne pomáha zlepšovať kvalitu záznamov. Sociálne siete, sociálne nástroje a sociálny softvér je obrovskou pomocou. Dodáva inšpiráciu tvorcom, odmeňuje ich motiváciou a všetkých zúčastnených zamestnancov robí zodpovednými za pokrok v organizácii.

Každý záznam v sociálnych sieťach, odkaz, blog, linka či diskusia je stopou na vedomosť či ich súbor. Dopĺňajú tak klasické zápisy z porád, smernice, príkazy a nápravné opatrenia, ktoré tvorili jadro starších systémov vedomostného manažmentu. Každý odkaz, zmienka či záznam o vedomosti odkazuje na svojho autora. Práve toho autora, ktorý je nositeľom vedomosti či skúsenosti a vie toho určite viac, ako to čo sa v dokumente nachádza. Sociálne nástroje umožňujú zobraziť autorov a ich aktivity v daných oblastiach. Ak teda hľadám kľúčové slovo vo svojom nástroji vedomostného riadenia, mal by som nájsť okrem stôp odkazujúcich na dokumenty, články, diskusie aj ich autorov. Najlepšie je, keď môžeme nájsť tých najaktívnejších – expertov, ktorí sa problematike naozaj venujú a sú v nej najlepší. Úlohami vedomostného manažmentu je teda zbierať všetky stopy, ktoré zaostávajú po našej činnosti a viažu sa k vedomostiam a skúsenostiam. Jeho funkcionalitou je distribuovať znalosti na správne miesto ale aj možnosť vyhľadať a spojiť záznamy o vedomostiach s expertmi pre danú oblasť. Cieľom je však zabezpečiť náskok pred konkurenciou a ochrániť investície do vedomostí zamestnancov.

Využitie v malých a stredných podnikoch

Už dávno nie je segment malých a stredných podnikov chránený pred globálnou konkurenciou. Svet je menší a trh je otvorený. Úspešné podnikanie je možné len s dobrými zamestnancami a s aktuálnymi technológiami a metodikami. Pre malý a stredný podnik je nevyhnutné dodržiavať krok s globálnymi inováciami. Je životne dôležité zlepšovať všetko, od služieb, cez postupy až po starostlivosť o svojich zamestnancov. Nositeľom tejto úlohy bývajú majitelia.

Mnohokrát zvládajú túto rolu bravúrne, no skôr, či neskôr príde moment, keď bude proces vedomostného manažmentu nad ich osobné sily. Vtedy vyvstáva otázka „Čo s tým?“ Systémy vedomostného manažmentu sú vnímané ako doména veľkých a globálnych organizácii. Riešenia sa zdajú nedostupné a prekážky pre štart riadenia vedomostí v menšej organizácii sa zdajú neprekonateľné. Realita je však iná. Vyhľadávanie vedomostí a informácií, používanie internetu a hlavne sociálnych sietí je najintenzívnejšie práve v malých organizáciách. Práve manažéri a zamestnanci malých a progresívnych organizácií vyťažujú informácie o trendoch a zmenách zo sociálnych sietí. Vytváranie uzavretých diskusných skupín pre členov tímu je tiež doménou tejto skupiny podnikateľov.

Dôvody, ktoré viedli k takémuto vývoju sú jednoduché. Prvým sú skoro nulové náklady na zriadenie takýchto služieb, druhým dôvodom je otvorená kultúra komunikácie a postoj k informáciám. V menšej organizácii je hodnota zamestnanca viac menej jasná a výsledky práce sa dajú dopátrať. Prečo teda nie je medzi menšími organizáciami vedomostný manažment rozšírený? Aké sú teda hlavné prekážky implementácie? Napriek tomu, že riadenie vedomostí sa deje v každej inštitúcii, deje sa skôr intuitívne. Takzvaný Knowledge management sa vyformoval až v deväťdesiatych rokoch minulého storočia a povedomie o ňom je zatiaľ dosť skreslené. Prvou námietkou, ktorú pravidelne počúvame je výška investícií, ktoré treba na zakúpenie riešenia, druhou je vyťaženosť kľúčových zamestnancov a treťou, z môjho pohľadu najdôležitejšou je chýbajúca predstava kam smerovať a ako využívať prínosný znalostný manažment.

Ak sa pozrieme na cenu, ako na námietku, neobstojí. Väčšina služieb je dostupná zdarma, alebo ako OpenSource riešenie. A aj keď vo väčšine organizácii už zamestnanci používajú niektorý z nástrojov, nevedia o tom, ako ho využiť, alebo to neberú ako nástroj riadenia vedomostí.

Malé organizácie nedisponujú špičkovou výpočtovou technikou a nie všetci zamestnanci majú prístup k počítaču po celý čas výkonu práce. Čo však majú, je mobilný telefón. Skoro každý z nich je pripravený komunikovať so sociálnym softvérom. Teda ani táto oblasť nie je zásadnou prekážkou. Tou najväčšou prekážkou je opäť vedomosť.

Skúsenosti s nasadením znalostného manažmentu nie sú u nás bežne dostupné a nakúpiť si ich zo zahraničia nie je reálne ani pre väčšie stredné podniky. Tým, že nemáme tradíciu v tejto disciplíne, nie je tu ani dopyt pre tento segment. Bez neho však nebude ani adekvátna ponuka trhu. Napriek tomu, tu máme pritom produkty aj služby, ktoré len čakajú na svoj veľký deň. Rozlúsknuť tento problém by mohli odborné organizácie a združenia. Spustili by tým veľmi užitočnú lavínu. Som presvedčený, že prínosom by bol veľmi výrazný krok k znalostnej ekonomike, o ktorej sa tak veľa hovorí.

Z vystúpenia Andreja Stančíka, produktového manažéra PosAm pre vzdelávanie, na workshope HR Development Academy 2011.

Andrej Stančík

PosAm